December 2010

Chúc mừng năm mới

31. december 2010 at 18:21 | Amaya
A lá Šťastný Nový Rok po vietnamsky. V poslednom čase VN spomínam dosť často. Ale som tu preto, lebo Vám chcem povedať, že ĎAKUJEM. 
Za všetky komentáre. 
Za všetky návštevy.
Za všetky lichotenia.
Za to, že ste.

Som si istá, že budúci rok bude vďaka Vám krajší ako tento. Chcela som napísať niečo dlhšie, nech si precvičím prsty a zároveň zásobu, ale.. takto sa mi to zdá krajšie a kratšie. A formálnejšie. 

Vaša AMAYA.

OKO?

30. december 2010 at 22:28 | Amaya |  Es.Mix.
ASI O 19:59 by som si do denníku poznačila(ak by som nejaký mala):

ONI NEMAJÚ BOHA PRI SEBE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Vlastne Anna. Ešte raz mi zaspieva nejaký priblblý tón nejakej známej piesne, tak ju ZABIJEM! A NE-E-Z-A-U-J-Í-M-A ma, že to je pokus o vraždu, za čo hrozí väzenie!!!

.. 
ja Boha pri sebe mám, aspoň mám taký pocit. HiHi. Bea chcela, aby som písala viac "dobrého" o sebe, tak nenapíšem, rovno ukážem.
Celkom sa mi páči táto fotka:

oko

Budúcnosť a znamenie.

30. december 2010 at 20:23 | Amaya |  -all about me-
Áno, názov je BUDÚCNOSŤ, ktorú nenávidím. Vlastne, nie celkom, ale nemám rada, keď sa o nej hovorí a vôbec plánuje. Moje ustavičné slová, ktoré si pripomínam v hlave a niekedy nimi otravujem priateľov sú o prítomnosti. Je to staré a dosť používané, ale pravdivé, či nie? Žime pre budúcnosť.
Alebo to má aj iné variácie, či sa mi to len tak hlave vytvárajú?

Eh..pokus.

30. december 2010 at 19:35 | Amaya
Hey guys!
How are you? :) Just askin'. Just wanna be nice. :D
So, I was bored - I made a mash-up of lyrics'. My english-writing thing is not at high level, so don't take it seriously. Okay?
So here it is.

Picture perfect memories scattered all around the floor
Reachin' for the phone 'cause I can't fight it anymore

I sometimes see you pass outside my door
Hello, is it me you're looking for?
I can see it in your eyes

And I wonder if I ever cross your mind
For me it happens all the time

I can't tell you what it really is
I can only tell you what it feels like
And right now there's a steel knife
In my windpipe
I can't breathe

It's a quarter after one, I'm a little drunk and I need you now
Said I wouldn't call but I lost all control and I need you now

'Cause I wonder where you are
And I wonder what you do
Are you somewhere feeling lonely, or is someone loving you?

Lyrics' were used>
Of Song Hello (dunno the original interpret and so, but i was inspired by GLEE CAST)
Of Song Need you now (Lady Antebellum - Bea recommened me this one :) )
Of song Love the way you lie ( Rihanna ft. Eminem )

Efbé a lá Facebook

28. december 2010 at 23:37 | Amaya |  Es.Mix.
Ejha! Práve som si spomenula na dni, keď ... som bola naozaj malé decko, ktoré je absolútne naivné, sprosté, imitujúce .. a tak. Určite je to známe, tento "štýl" písania. Tak pozerajte, na dobu meniacu sa čím ďalej, tým viac.

Fčera ma nafštivily moji friendowia: Rasta a Rišo. Bola som akurvát v reštike a bolo dost malo ludý. TaQže som sa nenudila ket prisly a dobre sme si pokecali. Ket som dosla domow čekla som si profil na efbé mojej sestranice Anni. A a nefiete nahodov co snamena slovo 'trtkat'? Fiete docela to pouziwaju moji znamy. Bose! Us viem! Ale wam to nepowiem! xDxDxD

Preklad a lá oprava:

Včera ma navštívili moji priatelia: Rasta a Rišo. Bola som akurát v reštaurácií a bolo dosť málo ľudí. Takže som sa nenudila, keď prišli a dobre sme si pokecali. Keď som došla domov, pozrela som si profil - na facebooku - mojej sesternice Anny.
A neviete náhodou, čo znamená slovo t*****? Viete, celkom to používajú moji známi. Bože! Už viem! Ale nepoviem Vám to. :D:D:D

Čisto teoretická otázka: Kam to všetko speje? /Chcela som napísať sračka, ale toť jedno/
Do riti.

Dobrú noc.

Koniec týždňa(-all about me-)

26. december 2010 at 16:37 | Amaya |  -all about me-
Okej, mala som pocit, že jeden článok nestačí, vzhľadom na to, že som tu počas prázdnin málo, hoci by to malo byť naopak.

Rozmýšľala som, podľa môjho názoru, nad úžasným plánom a prekvapením pre Vás ( Vás- myslím tých pár ľudí, čo toto /hovno/ číta). Keďže svoj profil nemám vyplnený a ani ho nemienim :D, nepredstavila som sa v žiadnom článku ( výnimkou je prvý článok "Na záver", kde som spomenula asi iba svoje meno), chcem, aby ste o mne vedeli.. aspoň niečo.
Takže, čo poviete na deal? Také že.. Na konci každého týždňa ( alebo kedy sa bude dať) Vám sem napíšem článok týkajúci sa mňa.
Hej! Viem! Áno!
Som sebec! Samoľúba. Tuším.
Ale patrí sa vedieť o autoroch týchto debilných príspevkov, či?

Tak, moje meno viete.. a snáď aj dátum narodenia. (Reklama: ak nie, tak si prečítajte článok s názvom "15 a pocit ženy"!) Moja výška.. je celkom fajn, na to že moje korene sú z Vietnamu, a teda z Ázie, a teda zo svetadielu, kde sú ľudia malí. Vlastne... všetko majú malé.
Ale mám taký silný pocit v nohaviciach, že som to už spomínala :D.
Mám čierne vlasy (ha-ha-ha), ktoré sa mi celkom páčili, kým nezačali brčkavieť. Chápete, mám rada kučery, ale nie také, aké mám ja. Sú doslova a dopi*e nechutné.
Mám hnedé oči, tzv. hovnové, ako ich nazval Rišči. Ale čo už. Aj tak som na ne hrdá, hoci.. niekedy .. sú... o-t-r-a-s-n-e zafarbené. Btw, ich bin zufrieden mit mir.
Moju hruď, ak na nej niečo je, nebudem komentovať.
Po prvé, je to fakt neslušné.. a čo ak... (AK! - nefandím si) to čítajú malé deti? :D
Po druhé, nebudem tu prezrádzať aj svoje komplexy.
Moje brucho je flexibilné PROTI mne. Nohy sú nadpriemerne - vysoko- hodnotené medzi najškaredšie, keďže tam mám všetky možné typy jazví a pupákov. (Pupáky - eh.. viete, mám alergiu na kečup, ale kto si má na to spomínať?! A jazvy- z milovaného futbalu.)
Aha, a moje číslo topánok je tridsaťsedem, niekedy -osem a niekedy aj - deväť. Nepoznaný svet :).
Čo sa mi na mne páči?
Neviem.
Na dnes stačilo, však? :)

Každý má svoje chyby

26. december 2010 at 16:14 | Amaya |  Es.Mix.
Strašne ma bolí ruka. Pravá, podotýkam, ale je to asi jasné, keďže naše pravice sú vykonávateľmi deja. (?) :D
Ale poviem Vám, nebolo to z ničoho úchylného, lebo viem, že to znelo.. dvojzmyselne. 
Ehm, takže sú sviatky, všakže? A na sviatky sme s rodinou. S najbližšou.. a moja prišla z Bratislavy, z Banskej Bystrice, z Tvrdošoviec atď.
Viete, moja sesternica, konkrétne tá, ktorá je z BB, má dve deti. Sú naozaj zlaté a ešte dosť malé. Jedna má asi tri roky, ak sa nemýlim, a druhá štyri mesiace.
Viete, som človek, ktorý miluje deti. Sú fascinujúce. Včera som držala Júliu, teda tú mladšiu slečnu. Teda presnejšie som ju hojdala na rukách. Pravou rukou som ju držala dole a ták. Naozaj nebudem hovoriť o práci profesionálov :D.
Okej, to bolo odveci. Ale hocijak. Toto je dôvod, prečo ma bolela ruka. Môj cieľ bol upokojiť Júliu, aby neplakala, a nakoniec po polhodine sa podarilo(!) a dokonca som ju uspala. Amazing!
Ale pravdu povediac, sú veľmi rozmaznané, pretože.. majú mamu, ktorá je taká, aká je - nechcem ju ohovárať, pripisovať jej negatívne vlastnosti alebo čo. Každý má svoje chyby, či? :)
No predsa mám ďalšiu "úžasnú" novinu.. Júlia.. mi... ocikala.. paplón.. wow..však?


Ale toto všetko zakrýva skutočnosť, že som bola absolútne šťastná z darčekov( hoci moja slávna veta vraví: Najkrajšie Vianoce nie sú s darčekmi, ale s ľuďmi, ktorých milujeme"), pretože jeden z nich bola vytúžená zrkadlovka! ;)
A na moje veľké prekvapenie, od kamarátky, ktorú poznám od malička, aj nano iPod. A hlavné, že už iPod mám! Ale nevadí, všetko je na niečo dobré. Pravda?

Veľmi sa chcem ospravedlniť za moje otrasno-nechutno-škaredé správanie, ktoré nasvedčuje tomu, že som nezodpovedná. Teda, myslím tým niečo ako nepísanie-a-teda-nepridávanie-článkov-na-blog.
A hoci viem, že môj blog ma úplne nulovú -max. 2-3 osoby- návštevnosť, stále ma to žerie. Vlastne, ten fakt, že sem nepíšem. 

Ďakujem,.. za?
Ani neviem. :P

15 a pocit ženy

23. december 2010 at 22:14 | Amaya
Trochu som pozmenila text, ale takto je to pravdivejšie. :)
Áno, presne tak! Patrím medzi pätnásťročných, a hoci nemienim v tomto veku sexovať, môžem túto činnosť legálne robiť!

Okej, to bolo taká vsuvka. Tak chcela by som s veľkou radosťou pripomenúť zábudlivcom, že zajtra, už zajtra (!), sú Vianoce, pre niekoho ešte stále najkrajší deň v roku. Vzhľadom na krízu, v niektorých rodinách sú Vianoce len obyčajným sviatkom, ktorý je POTREBNÝ sláviť, čo ma naozaj mrzí.
Mala som po prvýkrát oslavu s priateľmi, mojimi najdrahšími, a bolo úžasne. Nemôžem všetko vychváliť do nebies, pretože som bola čiastočne v spomínanej práci a teda som niekedy musela odbehnúť, aby som prevzala objednávku. Neskôr bol stôl príliš malý, hoci som si myslela, že je dostatočne veľký. Mala som pocit, že sa účastníci nudia, ale prekrúcali, a dúfam, že pravdivo.
Samozrejme, určite chýbal Nikolas Lavenka, ktorý bol pozvaný, lenže náhodou ochorel, takže sa mu nepodarilo prísť. Isteže chýbali aj iní.. ale musím priznať hanblivo, nebolo miesta.

Konečne som kúpila darčeky pre rodinu, ale stále mi chýba jeden... pre sestru. A ani pre ňu neviem zohnať dáky originálny, pretože ona sama o sebe je originálna. Dokonca vymyslela verš: (:D)
Láska moja,
zelená kravička.

Krásne, však?
A ja som sa na tom rehnila aj dva dni ;)
Veselé Vianoce, my sis'.
Veselé Vianoce, milí moji. Nech sa Vám naplní všetko.
XMAS

I’m back!

21. december 2010 at 18:53 | Amaya |  Es.Mix.
Veľmi ma mrzí, že som sem už asi tri dni nepridala ani malé písmenko. Tak idem sa ospravedlniť tým, že poviem, aké boli dôvody:
V piatok som mala naozaj zaujímavý deň. Bola som zdeptaná z matematiky, pretože som napísala polročnú písomku na dvojku. A na vysvedčení mi tým pádom hrozí dvojka tiež. A ďalší predmet, v ktorom som medzi známkou je slovenčina. No pochopíte to snáď, že som bola úplne na dne jamy, do ktorej som už na začiatku týždňa spadla.
A síce som bola na skype a chcela som sem niečo nové pre Vás, moji milí čitatelia, ak nejakí sú, pridať. Avšak neodvážila som sa, keďže som mala na nič náladu a nechcela som sem dávať ďalší sprostý debilný depresívny článok. A nehovoriac o čase, ktorého bolo málo.

Sobota bola naozaj zaujímavá; presúvali sme nábytok.
Počkať, určite chcete vedieť, prečo sem nechodím cez deň, keď je víkend, a čiže nie je škola. Tak teda, zväčša každú sobotu chodím "brigádovať" k rodičom do našej reštaurácie za žiadne peniaze - za dobrý pocit.
A tak som sa vrátila domov až o pol deviatej, čo som bola dosť zmorená z práce, ale v pohode. Hneď ako som vstúpila do bytu, otec sa hnal k dverám mojej izby, a začal ukazovať mamči, čo kam a ako.
Asi o jedenástej skončili s tým, že na zemi bol ešte stále neporiadok. Ale moji rodičia sú naozaj milosrdní, dovolili mi ísť spať v tom bordeli.

Nedeľa bola taktiež únavná, pretože som ten bodrel musela do upratať a ešte k tomu (!) som mala svoje oblečenie, ktoré mi je malé, vytriediť.
V skratke, otrasný týždeň! Ale aspoň teraz budem mať pokoj a cítim sa tu dobre, aj keď aj predtým som sa mala fajn, ale teraz sa cítim domovsky, hoci neviem, či to je správny výraz pre vôňu pohody a elánu.

Dodávam sem aj "schému" mojej izby pred a potom.

Moja izba?

A keby ste chceli väčší a detailnejší obrázok, kuknite si v Galérií - All Stars.

Vzduch

16. december 2010 at 21:47 | Amaya |  Es.Mix.
Tell me how I'm supposed to breathe with no air?
Can't live, can't breathe with no air
It's how I feel whenever you ain't there
There's no air, no air

Got me out here in the water so deep
Tell me how you gon' be without me?
If you ain't here I just can't breathe
There's no air, no air

No air, air
No air, air
No air, air
No air, air

Podľa najnovšej informácie, vzduch obsahuje asi sedemdesiatosem percent dusíka, zhruba dvadsaťjeden percent kyslíka a ostatok je vyplnený argónom a oxidom uhličitým.

Možno to je len tak zrazu, spontánne, impulzívne, ale chcela by som vedieť lietať. Viete, ako tie vtáky po oblohe, ako lietadlá v mezosfére. Len tak roztiahnuť ruky a vznášať sa ľahko a bez starostí. Dýchať iný vzduch, ako tam dolu a predsa byť stále tou istou. Byť voľná a neobmedzovaná. Žiť život naplno!

Aké by to len bolo úžasné, ale práve som pocítila bolesť na zadnej časti tela, pretože som sa zobudila.. som zas a znovu v realite.
Dnes sa ma na chvíľu zmocnila depka. Kvôli škole a známkam, ale to zaiste poznáte. Či nie?
Asi deväťdesiat percent mojich migrén a zlých nálad je kvôli škole.
A asi na deväťdesiat percent budem mať určite jednu dvojku na vysvedčení. Super, všakže?

A ďalšie dôvody:
-         neviem sa poriadne rozpísať, čo ma, kvôli Vám, veľmi mrzí
-         neviem, čo je to byť sebou
-         neviem sa sebarealizovať
-         neviem nič
-         neviem nič
-         neviem nič
-         ...

A tak ďalej.. Ale určite ste si všimli, že nie som pesimista. Teda vlastne... som optimista s prvkami pesimistu, ale ani zďaleka nie som realista, pretože verím, zväčša na to dobré.
Čudná som, nie?

Ale ešte by som chcela poznačiť dnešný deň, pretože.. nie... každý deň je pre mňa výnimočný, presne.
Hoci, dnes som chcela zaškrtiť Mareka.. ako vždy, čiže.. nie je výnimočný.

Tak dobrú noc, decká.