Blbý, blbší, najblbší

9. january 2011 at 18:27 | Amaya |  Es.Mix.
Ozvalo sa krátke pip a prešla som cez hranicu. Neviem, ako sa to odborne nazýva, ale ani to nebudem zisťovať. Predo mnou čakali ešte tri osoby, tak som si pripravila obe palice tak, aby boli v jednej ruke. Teda, postupovala som podľa návodu, kde sa to tak ukazovalo. Prešla ani nie minúta a už som mala ísť. Na semafore zablikala zelená a keď som sa dotkla istej "hmoty" svojimi členkami, schytila tú dlhú tyč, zazrela som ako sa zelená zmenila na červenú.
Mala som dobrý pocit, keďže som už po dvoch trápnych situáciách nemienila nastúpiť na tú najrýchlejšiu pomu zo všetkých.
Avšak zrazu to tiahlo, ako nikdy predtým, no bola som pripravená - pripravená držať sa čo najsilnejšie - a podarilo sa. Prežila som, pozerala na všetky svetové strany, vykrútila si krk, len aby som sa trochu pokochala všetkým naokolo.
Už som videla koniec trate, tak som sa začala opäť duševne pripravovať na niečo nečakané, ale všetko bolo okej. Po krátkej chvíľke som pocítila vánok, neskôr vietor.. ktorý akoby bojoval s mojou pleťou a tvárou vôbec. Ale bol to ten pocit, ktorý som mala cítiť, hoci som nelietala. Cítila som sa voľná, a až na konci som registrovala osoby, ktoré lyžovali so mnou.
Prvý deň to bolo viac ľudí :)
Ten druhý to bola Kika Š. a Iva
Ten tretí, mám pocit, že Nikolas
Ten štvrtý takisto
Ten piaty tiež
Ale niekedy som počula hlasy, ktoré zneli ako Rasťo, Mišo, Nicolas druhý, Viktor, a niektoré baby.

Musím priznať, že toto bol prvý výlet, na ktorom som slzy vyronila. Kvôli samote.
Tento výlet naozaj naučil, naozaj veľa.
Tak ako ho porovnám s tým minulým... fú.
Minulý rok som mohla prežiť s mojimi najlepšími priateľmi, aj keby som mala ponorkovú chorobu, nevadilo by mi to.
Minulý rok som sa necítila ako outsider, ktorý je naozaj nespoločenský a už vôbec nie zábavný.
Minulý rok som naozaj NEBOLA SAMA.
Tento som spoznala avšak veľa ľudí bližšie - a zmenila o nich názory.
Mala som to šťastie, že osoby, ktoré menovať nebudem, o ktorých som mala úplne zlú mienku, mi pomohli v najhoršom.
Ale aj tak som zistila, že priateľstvo je tá najsilnejšia vec na svete. Môže sa síce pokaziť, avšak nie je bolestné ako ten odporný BREAK-UP-THING.
Môžete si byť istý, že na druhý deň sa s vami vaša kamarátka/kamarát nerozíde. Nie, oni zostanú s vami.
Hoci tí moji boli na stovák kilometrov vzdialení, cítila som ich. Každú chvíľu som mala pocit, že sú vedľa mňa a chcem im NAOZAJ niečo povedať. Niečo, čo som si všimla, nejaký postreh, niečo smiešne.
Ale ten najblbší pocit bol, keď ste zistili, že oni vedľa vás nie sú.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement