K*k*t

2. january 2011 at 16:42 | Amaya |  2010-2012
Oh, why you look so sad?
Tears are in your eyes
Come on and come to me now
Don't be ashamed to cry

Včera som chcela napísať článok, nad ktorým som premýšľala celý Silvester - t.j. 31.12.
Lenže dnes som sa zarazila, keď som niečo uvidela. Naozaj nechcem ohovárať, alebo podobné, nie. Nemám v úmysle utekať - to tiež nie. Nikdy som nemala. Možno raz, ale to bolo dávno.
A teraz sa to vracia späť! Ku mne, k optimistovi, k smejúcemu sa telesu krúžiac po svete.. Už ani písať neviem - to som nikdy nevedela - ale tak svojsky mám na mysli.
Zase som odbočila.
Momentálne je moja nálada na bode mrazu, ale stále som schopná otvoriť ústa a vykričať, čo si o TOM myslím.
Zase sa mi valia vodopády morskej vody dolu. Ako dávno to bolo, čo som naposledy revala. Čo si to o sebe myslí, že je schopné také niečo preukázať? Vlastne ukázať takýmto spôsobom? Je to bolestivé. Viac než pád z mosta. Ten je ešte lepší ako tento pocit. Horší ako pocit zlomeného srdca.
Viem, že žijeme v krajine slobodného myslenia, ale .. nech mi to povie rovno do očí, než ma takto zhadzovať a nechutne opísať. Ach, čo som to len spravila? Je to pomsta, či niečo ..?

Som naozaj na nič osoba, však?

Eh, zajtra ideme na lyžovačku, takže m prepáčte, že končím takýmto depresívnym článkom. Snáď sa o pár dní "vidíme".

Dodatok: Nenávidím ten štýl.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama