Zaujímavý/é/á

11. january 2011 at 21:38 | Amaya |  Es.Mix.
Máme tu celkom zaujímavý deň, a dokonca aj tie predošlé boli.
Slovo zaujímavé je naozaj... (moja slovná zásoba je naozaj malá) zaujímavé. Môžeme týmto prívlastkom označiť hocikoho, hocičo, hocikde. Môže byť záporný, kladný, a možno aj neutrálny. Je to "vyhýbacie" prídavné meno, ale zároveň vie vystihnúť pocity v jednom.
Takže, preto dni, ktoré idem opísať, boli zaujímavé, pretože, boli miešane dobré-zlé.
(klik na Celý článok - Whole article)

Odkedy som sa vrátila z lyžovačky, čo som aj spomínala, som nadobudla skúseností až-až. Možno, keď budem mať náladu a možnosť, keďže teraz prežívam silné bolesti brucha, ich spomeniem. Sobota bola jedným naozaj dôležitým dňom. Mala som ten najistejší pocit, že som opitá. Doslova. Hoci tento blog čítajú aj mládenci, spomeniem menštruáciu, čo je... podľa mňa v spoločnosti naozaj nevychované. Už dva mesiace mi menzes meškal! Naozaj! Ak to mám teraz povedať, bála som sa, že som tehotná. Hoci som pohlavný styk nemala. Čo je naozaj zúfalé tvrdiť to, pričom som nedotknutá, čo poviete? A preto som sa v tú onú sobotu rozhodla, že si dám červené vína, ktoré mi odporúčala Bea (tresnem vám, až stena vám tresne silnejšiu, ak mi poviete, že neviete, kto to je! /všimli ste si sklony k sado-maso-u?/), keďže po troch dňoch, čo vypila glg č. vína, sa menštruácia vrátila.
Tak som to vyskúšala aj ja. Ha! A hneď na druhý deň, presne o 24 hodín (okej asi preháňam, 23hodín 50minút) som to dostala!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Toľká radosť bola pokrytá toľkou bolesťou. Moje každomesačné bolesti sú "vrodené". (?)

V spomínanú nedeľu som mala spomínané bolesti - deň bol OZAJ preležaný. Ale v pondelok som do školy nastúpiť musela.
Po prvé, chýbala mi Bea
Po druhé, chýbala mi Vik
Po tretie, chýbal mi Rišo
Po štvrté, chcelo sa mi zaškrtiť Mareka (už som s tým trápna, ja viem. Ale asi zisťujem, že to je môj prejav "lásky a krásy" k nemu)
Po piate, naozaj sami do školy chcelo ísť
Po šieste, rodičia (veď poznáte)
Po siedme, tešila som sa na pána Kubicu

Prvý deň po vianočných prázdninách v škole prešiel celkom rýchlo. /vravím celkom, lebo nebol až taký rýchly, aby som ho mohla označiť rýchlym. Chápete?/ Až na moju milovanú telesnú. A poviem vám, naozaj som ľutovala, keď som si nemohla s chalanmi zahrať futbal. Ale neskôr som zistila, že prestali hrať, tak som ležala ďalej na pohovke v gymnastike. Prišiel môj kamarát Viktor, na ktorého spomínam v najlepšom :), a spýtal sa ma, čo mi je. Opísala som mu bolesti, ktoré pretrvávali od nemčiny, čiže od hodiny pred telesnou, a on hneď zareagoval spýtaním sa pána Gancznera (môjho učiteľa telesnej), či by som nemohla ísť domov, pretože mi je zle.
On, musím pripustiť so zaujímavým, priam skúmavým pohľadom povedal, že jasné.
A tak som odišla k mame do obchodu (najbližšie miesto) a prisahám, na konci mojej cesty tam som skoro omdlela!
Ale prežila som. Našťastie som bola odvezená domov bratrancom, ktorý bol v maminom obchode. Síce neviem prečo, neriešim.

Druhý deň po vianočnom voľne nebol taký "voľnejší" ako ten prvý. Na chémií sme preberali, na fyzike tiež ( aspoň pán Kubica má srdce).. ale na SLOVENČINE?! Pýtate sa, čo to bol za masaker?! Ani sa nepýtajte. Prišla do triedy s výrazom (chcela som povedať zaujímavý, ale poznám aj iné prívlastky, nie?) akoby blikala červená mini - lampička a vravela: POZOR! ZLÁ NÁLADA! NENASRAŤ!
A na lyžovačka bola aspoň milá, a vravela, že nebude skúšať prvý týždeň a že budeme potrebovať mať aspoň poznámky. Vyskúšala jednu. Ale aj tak. Ani o veršoch, ktoré sa máme naučiť naspamäť nám nevravela. Skoro som dostala infarkt, keď povedala spolužiačke: "Zarecituj niečo."
Úplne pokojne, ale s pohľadom,...škodoradostným?
Potom prišla Geo - uff, prežili sme. Matika. Dobre, to sme tiež dokakali. Ale fakt, že dokakali. Boli sme hluční.. a dostali sme na úlohu naštudovať si uhly a zajtra písomka! Bojím! Bojím! Bojím!
Dejepis. No dobre, tomu dejepisárovi každú chvíľu narastá to pivné brucho čím viac, tým viac. Úžasne povedané. Ach.
(zomieram od únavy a od toho, ako otrasne píšem)
Biola. Písomka. Žiadne ťaháky. Ale zato... šepkanie, radenie si. To bolo... každý každú chvíľu vravel druhému: " Keby niet Teba, asi by som mal päťku. Diky!"
Atď. Aj my sme si radili.. a mala som za jedna. VďakaTiPaneBože, hoci som budhistka, či polo či čo.

Tak, už viete, čo je slovo zaujímavé?
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama