May 2011

Fcukin' perfect.

30. may 2011 at 21:59 | Amaya
Eeej, ci páni. Povedzme, že sa pre nás, nematurantov práve začala "maturita", konajúca sa na konci každého ročníka. Fakt. Všetci nám dávajú temer tie isté termíny na písomky a necítim sa ako na vysokej škole, kdeeee.
No, akurát nám skončila tzv. prestávka od chémie a od zajtra, ako na koni sa drviť. Viem, že som medzi známkou a zabijem sa, ak dostanem sólovú. Ale to som na začiatku polroka bola zmierená s dvojkou. Ono to tak je, že sa tá priebojnosť u väčšiny prejaví na konci,
buď preto, aby nedostali za ucho, na riť, či na neviemčo,
alebo pre vlastný úžitok,
alebo pretože vidia, že aj ostatným prilepšila, môže aj mne. A bez tak, ja som si všetko opakovala (do ch. som sa ani nepozrela), takže môžem povedať, že SOM SA SNAŽILA. Beina hláška dnes :)
Beaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa. Ďakujem, ďakujem, ďakujem.
Si môj cieľ, vieš o tom. Pamätáš, keď som ti vravela, že by som chcela byť taká ako ty a potom si mi to povedala tiež? Dozvedela som sa, že určite si neuvedomuješ hĺbku svojich slov; aspoň nie tak, ako ja.
Niežeby som podceňovala tvoju myseľ, nie, ale predsa. Naozaj,
napríklad
máš úžasnú fantáziu a chcela by som si s tebou zahrať už to rpggggggggg, alebo HP rpgggggggggg v štýle ŠIKMEJ ULIČKY,
píšeš nádherne, bože ani vhodné prídavné meno neviem pre to nájsť, jednoducho si talent, asi ťa pošlem do nejakej súťaže,
máš hnedé a predsa ŽIARIACE oči,
super auru, tú aj vidím!,
zmysel pre humor,
mám rada, keď sa hneváš, objavila som, že obom, keď sme v tejto situácií, sa nám rozšíria nosné dierky,
toľko spoločných blbostí máme (prečo zachádzam tam, kde nemám? veď píšem o tebe),
naozaj som si toto chcela nechať na koniec, ale nevydržím to, potrebujem cikať: NEUVERITEĽNÉ PRSIA! A dokonca sú mäkké (:D:D:D) A DOBRE SA NA NICH LEŽÍ, ale psssssssst,
nemožne sa kritizuješ, čo sa mi nepáči,
ale opačne, obdivujem tvoju vytrvalosť a ako všetko zvládaš, MALA BY SI MA TO NAUČIŤ,
moc-moc-moc úchylná si, a to sme si mysleli, že si anjel, (btw, mne to nevadí),
a nakoniec, SI PEKNÁ. A hovor, čo chceš, nezmením názor.
Áno, toto je odpveď na email, ten prvý, ostatné pošlem do tvojej emailovej schránky, neboj, budú len tvoje.
Áno, zišlo by sa z času na čas chodiť na ten skype. ;)


Jeeej, aká pekná téma týždňa, že rozprávky. Pekná, naozaj. Milujem rozprávky. Čo mi pripomína, že by som tú poviedku naozaj mala napísať.
Už sa tešte na tú katastrofu.
Och, ešte niečo, ZOMIERAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAM.

Potrebujem cikať.

Chcem spať navekyyyy..

28. may 2011 at 0:14 | Amaya |  Es.Mix.
Rozmýšľala som, že čo takto dať si špenát?
Tak nie. Nechce sa mi variť. Je po pol dvanástej večer a ja som stále nič nenapísala. Niežeby som nemala o čom, veď každý deň znamená niečo nové, ale predsa. Nechcem mať svoje články len o tom, čo som robila, čo bolo smutné, čo smiešne, čo trapné, čo nudné, alebo s kým som sexovala.
No ďakujem pekne, vy by ste sa tiež nudili, kebyže máte stále to isté dookola na obed, či nie?
Teda..nemyslím tým, že svojich partnerov jem. Jasné?

I have nothing to say

26. may 2011 at 20:20 | Amaya |  2010-2012
Dnes len krátko.
Zdá sa, že máme nový trend a to vpisovanie ľúbostných odkazov do svojich profilov, čo mi až tak nevadí ako nejaké depresívne blbosti.

Ale to len taká odbočka. Všetko je len o odbočkách, či?
Poznáte tú reklamu o google? Že život je o hľadaní. Tak to, práve taká jednoduchá vec vystihla všetko.

Shitness.

24. may 2011 at 22:30 | Amaya |  -all about me-
Môj druhý rekord, tentokrát dvadsaťosem nášvtev a to len vďaka vám, priatelia-nepriatelia. Veľké THANK YOU, patrí komu?

MNE!


Fcukin' weekend

22. may 2011 at 22:28 | Amaya |  Es.Mix.
Kokooooooos. Tak toto se určite nezažili. Ešte predtým by som sa vám chcela pozdraviť.

AHOJQYYY, POPISMENQUJES?

Vitajte späť. Môj víkend? Sa pýtate?
Tak akožeeeeeee. Veľké prípravy na istú rodinnú slávnosť, či čo to bolo, hurhaj, 20minút z môjho drahocenného času + 80minút umývania podlahy bytu + premeňme si stresy (asi 5,5J), že mama nájde moje nezjedené desiaty, čo znamená asi takých 20minút
a tedaaaaaaaaaaaaaaaaaaa = 120minút, ak sa nemýlim. NO ďakujem pekne, dve hodiny!
Ale aspoň som videla Clau.
A predstavte si, v tú sobotu, keď mala prísť jedna rodina k nám prenocovať som stratila občiansky. Vlastne, nazvite si to ako chcete
1, strata
2, náhoda
3, nešikovnosť
4, lenivosť
5, si blondýna (ypsilon?!)
Mali by ste však poznať môj dojímavý príbeh. Bola som, ako vždy, v reštike v mojej najsupersuper-rodinnej reštaurácií vypomáhať za invisible peniaze, a bola so mnou Anna, aby som sa/aby sa ona nenudila; keďže Bejč išla do záhrady. Hodila som jej peňaženku, že nech vyberie mince (ona na mňa pozerá, ako najväčší anjel, že čo chceš?), aby som doložila, lebo v kase nebolo drobných. (príliš podrobne píšem?)Pozerám, pozerám, nemám tam občiansky. Celý deň som dumala, kde je, normálne by som sa aj rozrevala, ale veď pred zákazníkmi sa treba usmievať.
Takže, keď prišla sesternica s rodinou (mimochodom, je tehotná!!!), zabudla som na svoje povinnosti a skoro odpadla.....

ako sakra-veľmi-moc je chudá,

napriek tomu, že je tehotná. A síce to je prvý/druhý mesiac, ale predsa. Čím ďalej, tým viac sa "sťahuje", má len kosti a nezdravú kožu. Nechutné, toto jej 5ročné bulímiové obdobie. Dúfam, že čoskoro prejde.
NAKONIEC, večer som si spomenula a opäť som dostala nervy. A aké! Zaliali sa mi oči slzami, a spanikárila som; otcovi som to povedala, on ma dokonca pochopil-
postavil sa na moju stranu, keď mama začala "kydať" na moju zodpovednosť a len povedal:"Nie, máš síce pravdu s tou zodpovednosťou, ale každý raz stratil a potrebuje skúsenosť ako takú. Veď aj ja, aj ty - obaja sme stratili."
Zalialo ma teplo otcovskej, najmä otcovskej lásky, a začali sme rozprávať, kedy som ho videla, a potom som šla skontrolovať svoje veci. (Zabudla som pripomenúť, že hneď, ako som prišla domov, som hľadala.) A hádajte (asi vám už doplo, že som ho našla), kde bol?!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
V TAŠKE!
No dobre, nie je to nijaké katastrofálne, ale naozaj som blondý/ína, prehľadávala som ten vak asi trikrát.

Priznávam sa, som ...........................................BLOND.

Ale s čiernym odtieňom.
Takže sobota sa skončila, s pár vlasmi v záchode", dobre.
A nedeľa a teda očakávaná oslava?
Prišli hostia zo stredného Slovenska, a taktiež zo západu. Konkrétne Blava a BB. Supeeeeeeeeeeeeeeer, ja viem, som nudná, ale chcela som povedať, .... teda musím sa pochváliť, že som spolu asi... 30 dokopy papierov vyplnila na sčítanie obyvateľstva. V podstate som spravila dobrý skutok.
Ale späť k oslave. Bola fajn, ale ako som spomínala, najviac som sa tešila na Clau.
Ale fakt úprimne. A aby som nezabudla (čítaj, aby som nikoho neurazila), aj na ostatných, teda deti.
Potom som robila masááááááááž, normálne začínam mať prax.
A koniec dňa.

P.S. Milujem naše konverzácie, a síce krátke, s Annou
[21:10:07] ¸.•Nga;) píše: co robis? :D
[21:10:20] Problém píše: sexujem :D
[21:10:29] ¸.•Nga;) píše: s pc? :D

*ja som v skutočnosti nesexovala:D*

P.S.na druhú. Chýbaš mi, Bea.

P.S. po druhé, Domča, Bea, prepáčte, že som nezdvihla. Čo ste potrebovali? :D

P.S. Neviemkoľké.
Zakrúžkujte, čo si myslíte o tom prípade s občianskym (viete, tie možnosti) a zapíšte do komentu. Ďakujem :D

Here I am, as always.

20. may 2011 at 22:57 | Amaya
Dámy a páni, a samozrejme, hovädá. Čas na aktuálku, ako to my, mladí, s obľubou voláme. Bože, aký to je len paradox, keď sa nazývam mladou a pritom sa cítim staro? :D
Úvod sa skončil, tešíte sa, alebo ľutujete? Viete, pýtam sa, pretože som zistila, že život je len o tom. Radosť a smútok. Nič medzi tým; a aj keď cítime, že to tak nie je - ono to naozaj je, len je niečím ešte ovplyvnené, zanedbané, obmedzené, prekazené, jednoducho povedané - pomenené.

Ale no tak, Kvetka, prestaň polemizovať. :) Viete, odkedy čítam Matkina, ktorý je vynikajúci ako sexboh, filozofujem viac ako by sa malo. Ale veď to prežijete, či nie? :)

Začnem asi takto:
Hovorila som vám, že budeme mať voľno 3...

3!! dni? Nie?

Tak teraz som to povedala. Ale chápete, sú tie maturity a dali nám "prázdniny" a especially pre našu triedu, aspoň myslím. A vo štvrtok jediné branné. (akokeby mi vadilo, keby ich bolo viac)
Ale poviem vám, som ešte stále v takej eufórií (a to nám povedala asi včera), že milujem
P.P. DRENINOVÚ, ktorá je úžasná. A síce je monotónna; (prepáčte mi to, ale ja sa snaží byť od tohto roka úrpimná) ; nevadí mi to, dokonca nám preložila písomku, po maturitách. Teda, to, že píšeme v deň, keď píšeme aj z matematiky, je už vedľajšie.
Love ya, mummy with two breads.
P.P. KUBICU, že pomaly začína hovoriť ako na vlakovej stanici. "Domáca úloha, zbierka úloh strana 1008, cvičenie jeden až päť. Opakujem,zbierka úloh..". A že je taký super. Bez tak, hocijak, whatever.
P.P. OTRUBU, ktorému, dokazujem naozaj preplo, pretože mi dal za vypočítaný príklad a ešte pred tým použíl milión dvesto šesťdesiat deväť (oddelila som číslovky, neva?) prídavných mien, aby ma pochválil. Chápem, že chce, aby som mala jednotku na vysvedčku, ale nemusí to hovoriť nahlas. Ale ďakujem :) Normálne ste ma dostali do ropzakov. Ako vždy, keď mi neoakávane pochválite oblečenie.
P.P.eh... SALMÁŠOVÚ, ktorá je stále rovnaká, nemenná, konštantná, čo naozaj obdvujem. Teda, okrem vášho dekoltu. Bol naozaj.. ako to nazvať. Verejný? Ale to nevadí, išli sme von a bez toho, že na nás išli milión útočiacich mravcov, a počúvali sme dookola tú istú pieseň Coca-coly, ktorá tam reklamovala, bolo fajn.
Späť ku Coca Cole. Teda, propagovali tam a darovali nám také 150ml plechovky. A jedna žena tam bola ako robot. Stál pred ňou rad žiakov, upozorňujem slintajúcich, a ona každému nahlas: "Vychutnajte si coca-colu, povznášajúce osvieženie."

A tak. Ostatných poznáte, či nie? :D
And what about... THE BOXXY? :D:D:D:D:D:D:D:D

Nenapodobiteľná.



Vraj originál.




A ďalší originál napodobňujúci ten prvý. ;)


A ešte jeden obrázok na záver.


Som naozaj úprimná. Vždy, keď som uvidela svojho spolužiaka Cyrila, povedala som mu, že lezie na nervy. Boha, ale naozaj to je pravda.
Aha, a ďakujem za komentáre. Naozaj, tak potešili, že z toho vzniklo toto. Optimistický článok.
A ... to neskôr.

love ya, čšaj.

17. may 2011 at 20:49 | Amaya
ČŠAJA, viem, že toto čítaš, tak sa neskrývaj. I LOVE YOU and I AM SO SORRY. :/
Okay, let's talk about something else.
Rozmýšľali ste niekedy o zrušení svojho blogu? Ja hej, napriek tomu, že ho mám rada. Zvláštne, čo všetko môže spoôsobiť jedna situácia, jedna okolnosť, jeden deň. Ale som tu a predošlý článok (má tam byť ypsilon?! :O) v pokoji zmažem.

AKO SA MÁM?

Dobre, až na pár vecí.
Mám cyklus.
A kvôli nemu som dnešné ráno (konkr. dve hodiny a.m.) nevedela zaspať - vlastne som sa zobudila na bolesť brucha. Musela som, chúďa mamku, pretrhnúť zo spánku, že nech mi pomôže.
Nakoniec, asi po hodine, som zaspala s fľašou a vriacou vodou v nej, pričom fľaša ležala na bruchu. :D
Máme veeľa písomiek.
A pozitíva?
Kreslila som, dokonca je dokončená (ešte pár tieňov), Audrey Hepburn. Ak sa nemýlim, to je jej ctené meno. Ani si neviete predsatviť, aká je krásna. Audrey, nie kresba.
Pýtala som sa ocka na gitaru spomínanú (čítajte chcenú) a hádajte, čo povedal! Teda, je to jeho humor, ale môže tam byť náznak súhlasu:
O:"No dobre, tak najprv by si sa mala naučiť hrať a najmä tóny, či nie?"
M: "Áno, ale s gitarou môžem rovno praxovať."
Ockov typický úškrn.
O:"Tak, poďme a zajtra rovno kúpime."

Potom som sa rozrehotala a tak. Kukal na mňa ako na debila, ale predsa. Mám ho rada :)
Budúci týždeň sú maturity, čo je aj téma týždňa. Pre nás, mladších, plus, pretože to znamená len jedno: VOĽNO! V pondelok máme oficiálne, sme doma. Ostatné dni nie sú rozhodnuté, ale vyzerá to na branné und so.
Jednoducho super. Avšak, snažím sa nemyslieť na ten masaker, čo bude potom.


Už sa teším na moju maturitu.

Do tretice všetko zlé.

14. may 2011 at 22:53 | Amaya |  2010-2012
Aké smiešne, že sa po tretíkrát snažím o dosiahnutie dobrej nálady. Dnes som spravila iba dve dobré veci:
Zašla do knižnice a požičala si úžasné knihy.
Zapla blog a začala písať.

Môj počet článkov sa časom zmenšuje a ani si neviete predsatviť, aká som smutná, keď sa pozriem na časy, keď som len začala: Bei som vravievala DNES NAPÍŠEM ČLÁNOK a ona mi odpovedala, že sa teší. Keď som to isté vravela Alicke, priznala realitu TO ŤA PREJDE, I JA SOM SPOČIATKU CHCELA PÍSAŤ FURT. POTOM NEBUDEŠ ANI VEDIEŤ, O ČOM.

A práve sa to naplnilo. Síce zaznamenávam do tých úplne zmysluplných" článkov, že rada píšem, ale neviem, o čom. Poviedky nie. Neviem. A jediné, pri čom nájdete viac ako desať riadkov je opis dňa. HAHAHAHHA.


Slová do vetra.

14. may 2011 at 22:42 | Amaya |  Es.Mix.
Sobota v prdeli ako každá iná. Ale mám takú moc v rukách, že dokážem zmeniť osud? Ale vlastne sa to dá prežiť, keďže "zarobené imaginárne neviditeľné" peniaze dostanem na Vianoce v podobe darčeka. Čiže sa to celkom vyplatí. Jednoducho povedané, zarobím si na darček. Zarábam od 12. Super, čooo?
Poďme na vážnu tému, ale s optimistickým podtónom.
Som rada, že píšem blog. A som rada, že ho čítate. A netrápi ma, že ich je 20. Je to pre mňa veľa. Táto blbosť - blog je vlastne akoby Matkinov POLNOČNÝ DENNÍK. Vykecám sa a je pokoj v duši. Prisahám, aspoň v noci nemávam sny ako znásilnenie, bozkávanie s bývalým alebo stretnutie s minulou angličtinárkou. Hahaha. Zhodou okolností.. ale nič.
Chcela som načať tú vážnu tému, ale absolútne ma nenapadá. Tak budem improvizovať. Pamätáte sa na článok o budúcnosti, o ktorej, samo, nerada hovorím? O tej, ktorá mala byť hneď jasná, pretože do našej mini reštaurácie volanej aj fastfood došla pani so zaujímavou aurou a spýtala sa ma na jedlo, pochopiteľne, ale neskôr aj na list od manžela (?), či by som ho nemohla preložiť. Brala som to ako znamenie, ktoré mi ukázalo cestu. Bola som šťastná ako blcha. Mala som predpoveď.
Ale rozpŕchlo sa to a ja môžem odznovu. Teta sa neukázala odvtedy, veď žije/žila v BA, ale predsa. Mohla sa, či? Ešte stále čakám. Momentálne som na tej strane hojdačky, ktorá sa volá NEZNÁMO, ale stále sa snažím dýchať.
Veď mám pätnásť. Túto istú odpoveď som povedala žene v knižnici, pýtala sa na vek a na občiansky. Bože, nemienim filozofovať, veď som mladá, ale cítim, že starnem. Paradox! Ako som dnes poznamenala, filozofia ničí mozgové bunky. Nenormalita. Neférovosť. A to som chcela tento odbor skúsiť, keď už nie tá lingvistika.
Práve som precitla a uvedomila si, že kecám do vetra. Slová do vetra.
Čo poviete, ak skončím?
Alebo nie? Chcela som optimistický článok! Sakra.

Ty egoista. Ja egoista. My egoisti.

14. may 2011 at 22:26 | Amaya |  2010-2012
Čakala som, že sa aspoň moja nálada zmení, keď zapnem akú-takú komunikáciu s priateľmi zvanú skype. A tak sa aj stalo. Moja milovaná osoba ma tak nasrala, že mám chuť trieskať. A odkedy som prišla o jej návštevy na blogu, sebavedomie kleslo a taktiež aj optimizmus. Vlastne až dnes mi to doplo. Že je nudný. Blog.
Ale čo už. Čo narobím? Možno chcel, aby som ho vypla, možno sa o to pokúšal. Rada by som sa mu ospravedlnila, ale načo sa unúvať, keď to nikdy nebude čítať?
A teraz cítim sklamanie nad sebou. Prečo som taká hlúpa, vypisujem tu blbosti a nakoniec zistím, že každý má právo na svoje dni a nemôžeme byť nimi obšťastňovaní, keď to potrebujeme (v mojom prípade vždy, priatelia sú zdroj mojej energie). Ty egoista. Ja egoista. My egoisti.
Viete čo? Idem nadávať na facebook. Načo tam ja vôbec chodím? Na satisfakciu, na to, aby som mala pocit, že som pekná, tým, že mi známi dávaju LIKE?
Na to, aby som bola happy z toho, že si na mňa a moje narodky spomenulo viac ľudí ako inokedy?
Na to, aby som vyplňovala posraté ankety, ktoré zapĺňajú moju nástenku?
Či na len-tak pridávanie priateľov a pocit, že nejakých máte?
Alebo feeling, že si na vás niekto, aspoň niekto spomenul tým, že stlačí tlačítko šťuch?
Na vytváranie nových virtuálnych vzťahov?
A snáď nie na hranie sa?
Alebo na prezeranie si fotiek a následne ich posielať ďalej a nakoniec sa im za chrbtom vysmievať?
Nehovorte mi, že toto, alebo aspoň tretinu nerobíte. Priznávam ja robím. Hoci nie všetky, ale predsa. A najmä po tomto článku zhodnotím môj život a s ním aj facebook.
Ale ako sa sama poznám, moja "superawesomealsowakward vôla" si to po***** konto nezruší. Už len kvôli možnosti sledovať a stalkovať iných.
Rišanda mi odišla. Ale neutiekla z môjho života. Ako ju len ľúbim.

P.S. Nenávidím nedele, pretože akonáhle zapnem FB nájdem tam samé "výpisy" od nejakého idiota z India zvanehé Cokta Thin, pretože ostatní sú off po prežúrovanej sobote.