Jane.

20. june 2011 at 21:41 | Amaya |  Poviedky
"To bolo dobré."
"Ja viem."
Natiahla si nohavičky, nočnú košeľu, dačo zamrmlala a zakryla sa paplónom. Nikdy jej nevedel vysvetliť, že miluje sledovať jej nahé telo, ktoré bolo najkrajšie spomedzi všetkých. Z dvoch.
Obrátila sa mu chrbtom a začala zaspávať, no jeho úmysly boli iné.
"Otoč sa ku mne."
"Ni..načo?"
"Pretože sa chcem na teba pozerať, nemôžem? Deje sa niečo?"
"Nie, nič sa nedeje, prečo?"
"Plačeš?"
"Odkiaľ to máš?"
"Neodpovedaj mi otázkou."
"Chcem spať."
Musel ju nútene chytiť za ramená a pozrel sa do jej očí. Nesklopila zrak, len na neho nemo civela bez náznaku citu. Žiadne stopy po slzách, strachu, nemocnosti, neprítomnosti, nieto radosti či šťastia. "Čo je?"
"Streda." Až teraz sa pozrela inam, doteraz sa od seba neodtrhli.
Mlčky ju pustil, určite to muselo bolieť. Celú silu dával do držania jej rúk, nechcel ju stratiť, no cítil, že tam je PROBLÉM. Bál sa.
"Chcel by si mať deti?"
"Nechápem, čo za absurdnú otázku sa ma to pýtaš."
Takže nie, pomyslela si Jana.
"Nie, nesprávne si myslíš. Budem rád otcom, viac než rád."
"Potratila som, predvčerom."
Tak to skúsme znova, chcel povedať, ale nestihol. Zamrazil ho skutočný význam týchto slov. Bola tehotná a ona mu nepovedala ani slovo. Zamračil svoju tvár, Jana sa zľakla. Sadla si, oprela sa o stenu a pritiahla si kolená k hrudi.
"Prepáč." Usmial sa, vlastne to bol čudný náznak toho, že to je v poriadku.
"Máme ešte milión rokov, láska." Zdalo sa, že pocit úzkosti ju prešiel. Objal ju a šepkal upokojujúce slová. Mali zázračný účinok, ale neprestávala myslieť na prvú šancu.
"Ja chcem viac."
"Čoho?"
"Byť s tebou."
Z chuti sa zasmial. "Vieš, aj by som ti to splnil, lenže my SME spolu dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni a ak odrátam denné potreby, tak v priemere to je 23 hodín. A naozaj by si nechcela byť so mnou na záchode. Lúštim sudoku a keďže ty to považuješ za nudné, tak..." Prerušila ho. "Fajn, fajn. Máš pravdu, " zdvihli sa jej kútiky úst "ale vieš čo by som chcela skúsiť?"
"Nie, ale určite mi to teraz povieš, však?" Pozrel sa na ňu, ale neprikývla. Bol to tlmený smiech spojený so záhadným pohľadom. Dokonca zvodným.
"Nepoviem." Vyplazila jazyk a skôr než ho skryla, stihol ju pobozkať. Vášnivo, tak ako to vedel len on. Chytil ju za tvár, akoby podoprel bradu a opäť sa dotkli. Prenikavo ho skúmala, tak žensky, tak spokojne prizerala, ako je aj on šťastný.
"Ideme?"
"Kam?"
Nedostal odpoveď. Zakryla mu oči a povedala, aby ich neotváral. Prehupla sa posteľ, Jana sa naklonila k nočnmu stolíku. Nenápadne ho pobozkala na ruku a ruky boli zamenené nejakým materiálom. Asi šatkou. Hebkou, skoro ako jej pokožka. Miloval jej dotyk. Ťahala ho niekam, možno do neznáma, ale túto cestu poznal.
"Kúpeľňa?"
"Sí." Toto slovo naznačovalo prekvapenie, vždy.

Spomienky ho zaboleli, keď čítal stránky svojho zápisníka. Kto by povedal, že trisaťtri ročný muž by si viedol denník?
"...20. december, Jane mi povedala, že sme mohli mať dieťa. Slová trpko chutia, činy sú tým viac bolestivé.
Ako-tak ju to prešlo a napadol nový nápad. Spoločná sprcha. Úžas."
 


Comments

1 Onô. (: Onô. (: | 20. june 2011 at 21:46 | React

Prečo Jane? :D:D:D:D bohača :D ale inak musím uznať že predstava spoločnej sprchy neni 2x na zahodenie :D celkovo je to zaujímavé a rozhodne sa teším na dalšiu časť tochto pútavého príbehu ;)

2 Nick Nick | 21. june 2011 at 21:14 | React

Spoločna sprcha :O :O :O dal by som si:D no one a Maťo ma pravdu preco jane?:D preco nie napriklad Gizela alebo Jozefina:D ale pribeh opravdu fantastickej

3 Onô. (: Onô. (: | 23. june 2011 at 14:46 | React

Ale Jane je otcova priatelka!! :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama