Sám.

4. june 2011 at 23:49 | Amaya |  Poviedky



Mal ísť na schôdzku opäť sám a napriek tomu si vymyslený dátum stretnutia vložil do čisto nového diára. Zvláštne, že bol zaplnený poznámkami, ktoré písal sediac v čakárni počas upršaného dňa. "Najprv som si myslel, že to je jednoduchá štetka na jednorazovku, ale zdalo sa, že som na omyle. Teda, neskôr som si tým bol istý.

Ten pohľad poznám, taký divoký, v posteli však poleno. Nohy siahajúce po zem a zároveň dosahujú dĺžku neobyčajnosti. Preboha, čo ma to napadá, takéto pojmy a výrazy písať?
Možno to je tým tmavo čereveným rúžom, ktorým prešla po perách, ak nie desaťkrát, tak potom ani raz. Alebo ešte plnšími prsiami, ako sú jej pery? Dekolt prezrádzal veľa, ale dieťa poskakujúce povedľa ešte viac. Nevyzerala však, že by sa starala. Áno, typický prípad, keď sa s niekým vyspíte v skorom veku a bum, je to tu.
Môj záver? Nie štetka, ale pouličná kurva zarábajúca pre svoj a dcérin život.
Preboha, tá stará žena sa práve špárala v nose. A tieto prípady nemám rád..práve ju predvolali a zachytili v nesprávnom momente, no nik si to nevšimol. Okrem mňa.
Ešte stále prší." Iba časť zapísaných komentárov.



A ďalší deň nie je ničím inakší: ešte vždy je počuť zvuk padajúcich kvapiek, alebo vôňu dažďa. Bol však večer a čo robieva taký muž v krásnom veku doma?
Zaklapol knižku a usmial sa na posteľ. Bola veľká, samozrejme, pre dve osoby. Naľavo vychádzalo svetlo, také nočné, krásne, škoda tých dopadajúcich zvukov na parapetách. No jemu to nezmení plány. Ešte pred začiatkom vyšiel von dverami, hneď vedľa postele a zamieril do kuchyne. Mal sucho v hrdle.
Otvoril chladničku s nádejou, že tam nájde niečo chladené, napríklad pivo. A predsa tam nebolo, iba jedno vajíčko, mlieko, citrón, plesnivý jogurt, plesnivý syr, chleba (?!), páchnuca plechovka, ktorú sám nevedel identifikovať a zabalené jedlo s odkazom: "Keď sa ti nebude chcieť variť. Mama."
Áno, jasné, už to tam je dobrý týždeň. Nemal inú možnosť, väčšina páchla a jediný nápoj, ktorý tam vydržal, bolo mlieko. Ani sám nevie, kedy ho naposledy pil. Hodiny nad umývadlom ticho tikali a ukazovali dvanásť. "Je čas, môj čas." hlesol a vrátil sa do izby.
Bola jedinou oporou pre neho a nikdy ho neopustila. Musel sa nad touto komickou vetou zasmiať. Ľahol si k nej a popri mesačnom lúči sa na ňu uškrnul. "Mal som dnes stretnutie s manažérom a taktiež som sa napil z mlieka, drahá."
Neodpovedala, asi spala.
Začal ju bozkávať, zvláštne, že niekto ako je on, by to niekedy začal s romantikou. Pohladil ju po vlasoch a pocítil na jazyku chuť, na ktorú si zvykol. Bola čudná, no on miloval nezvyčajnosti. Videl ju vo výklade, ako sa na neho usmieva a hneď si potykali. Na druhý deň ju opäť uvidel, v tej záhadnej uličke, ale obaja to chceli, nevydržali. Už sú spolu mesiac.
Pomaly ju vyzliekal, vášnivo, nadržane. Pohladil malé prsia. Páčili sa mu. Opäť sa presunul hore, aby ju pobozkal, ale postupne sa jeho pery blížili k hlavnému bodu. Chcel to telo.
Už dávno mu stál a vybral si misionársku polohu. Ostatné sa mu aj tak "nehodili". Boli nepríjemné a obyčajná im vyhovovala, aspoň jemu, ona sa nesťažovala. Zasunul ho. Chytil ju za jeden prsník a zrýchľoval.
Každým nárazom prišiel ďalší povzdych. Neunúval si ani dať dolu kravatu, veď načo. Jej sa to určite páči.
Ruky mal opäť prázdne a nezamestnané, asi mu to nevadilo. Na tvári mal čudný výraz, už končil. Dnes nemal svoj deň. Ľahol si na druhú stranu oproti "gumenej Anči" a pred tým než zavrel oči, smutne sa obzrel.
Prestalo pršať.
 


Comments

1 Introverted Introverted | Email | Web | 4. june 2011 at 23:57 | React

Smutné...Ale povedené;)

2 ja :D annnaaa ja :D annnaaa | 5. june 2011 at 19:10 | React

prečo v mužskom rode?

3 Nick Nick | 5. june 2011 at 20:34 | React

Ako som už povedal skoro tak úžasné ako ja :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama