July 2011

HA! Mám v paži chrobáka!!!!

31. july 2011 at 19:22 | Amaya
Mala by som ležať, ale vďaka bohu, aspoň chvíľku ma nebolí to sprosté brucho. Vlastne ani sama neviem, čo ma bolí, ale je to v oblasti brucha. Okej, moc sa opakujem, však? Dostala som cyklus a už druhý deň som doma bez vychádzania. Ale nie že by som to mala zakázané, ale jednoducho tá bolesť nechce prejsť. Okrem toho by som si mohla umyť vlasy, smrdím na všetky svetové strany, ak aj nie inam.
Chcela som sa vám pochváliť, že som splnila všetky svoje vlastné požiadavky do konca mesiaca júl. Tieto teda, viac je v tomto článku a tu sú splnené

"CIELE
  • Do konca júla ASPOŇ JEDNU KRESBU (dokončenú)
  • novú sériu snímok
  • nafotiť moju zatiaľ jedinú modelku, Annu
  • hneď po tom nájsť novú inšpiráciu
  • napísať Nikovi a Denisovi (!!! Okej počíta sa aj komentár na Denisovu fotku?)
  • pozrfieť si posledný film HP
  • napísať aspoň tri pokračovania poviedky (okrej, bolo len jedno, ale aj tak)
  • vymyslieť, resp. domyslieť CHAMELEÓNA - takmer to mám!:)"
  • Priznajte, že som väčšinu splnila, okrem toho sa moje baby a dokonca aj Marek dotrepal do reštiky, aby ma videli. Ha! :) Takže - hej, nie je to moja zásluha, ale chápete, či? :) A väčšinu dní pršalo, čiže nulová šanca strenúť sa bola dosť často. Naozaj netuším, čo je s BLOGOM, ale absolútne ma neposlúcha! ://
Smutné je, že mi to s tou gitarou nevychádza. ALE BUDEM SA SNAŽIŤ, aspoň kvôli lyžovačke, snáď budem môcť doniesť. HAHA.
Dobre, ale načo ju donesiem, keď na nej nič nebudem vedieť zahrať? A máte ma. A ja v paži. Nie je to smiešne slovo, že v paži? Minule som si naň spomenula a začala som sa na ňom rehotať. Nesrandujem.
Ešte som si povedala, k tým úlohám a plánom, že sa budem snažiť písať správne, s diakritikou A TAK. Na skype, myslím.
Ale späť k tomu slovo PAŽA. Markíza ho chcela použiť ako náhradu za nadávku, ale nemá byť paža, akože ruka? A inak originálne sa ten film volal WHITE SNOW a oni ho preložia na Snehulienka to má v paži? Ďakujem pekne, mám rozumu. Aj kozy.
Vlastne tie nie moc, ale mám.
HA! To bol vtip.
Dúfam, že ma, čšaj, nezabiješ, ale BOLO TO FAKT BRUTÁLNE. Viem, že som ti napísala dlhočíznu súrnu správu na tom blbom facebooku (začína štrajkovať, namiesto 2 likov, tam dajú napr. 266; úplná pohoda), ale predsa musím dať svetu vedieť, že fajne píšeš. Ale ako keby to väčšina ľudí, čo poznáš, nevedela.
Ale dať vedieť svetu, celému svetu, ktorý na 100% vie o mojom blogu a každý deň ho navštevuje, to je už iné.
ČI?
Takže vyhlasujem, že BEA ZOE DOMEOVÁ (naozaj som nevedela nájsť tie dve bodky na o a vôbec som nebola lenivá) má KRÁ...

Nikdy nehovor nikdy.

27. july 2011 at 22:59 | Amaya |  Poviedky
obr2
Opäť sa zadíval na jej krásne krivky, až mu začala stekať slina. Najskôr obrazne, ale neskôr si uvedomil, že jej nahé telo ho nikdy neprestane vzrušovať - naozaj pocítil niečo stekajúce po brade. Možno to osud tak chcel, napriek tomu, že Gregor na osudy neveril, ale myslel si, že jeho mozog, ktorý väčšinou, ak nie stále, myslel len na úchylné veci, odrazu potreboval vypnúť od sexu a presunúť sa na pomalé driemanie. Jen, ako ju zvykával volať, len aby ju nahneval, bola ďalšou z tých na jednu noc.
Pripíjal si s neznámymi chlapmi, ešte v septembri, ktorých stretol priamo v bare; na nejaké neznáme víťazstvo, asi vymyselné. To bol posledný moment, ktorý si pamätal z krčmy - ďalší moment prišiel už len s ňou, v jeho izbe, pri dverách, ako ju náhle hodil do postele, nemienil byť jemný, nežný, romantický, bol naopak - dravý, drsný a nepredvídateľný. Na jeho prekvapenie, prispôsobovala sa mu, ba čo viac, neskôr sa zapojila do hry a začala veliť ona.
Ďalší okamih - sedela na ňom a neprestala ho bozkávať. V momente, keď ho začala vyzliekať, využil situáciu a opäť bol on kapitánom hry. Neobťažoval sa gombíkmi, roztrhol tesnú blúzku a vrhol sa na prsia. Boli pevné, ako vždy chcel.
Matne si zaspomínal na jeho orgazmus, ale vedel, že bol jedným z mála. A to bez predohry.
Myslel si, že bude jednou s tých, ktoré odkopne. Rovnako ako Charlie v tom seriáli Dva a pol chlapa, rovnako ako iní playboyi. Ale neodišla, lebo ju nevyhodil. Lebo bola iná.
Je to klišé?
Jane však má svoje tajomstvá ako každá iná žena. Ako i on. Nie, nehovoríme o intímnostiach. Určite nie o prerušovanom močení, to už zistila.
Ani o čudnom tyku - jedenie všetkého s kečupom.
Hlbšie. Ešte hlbšie.
Ale Jane bola zvláštna a tak prekrásna. Aj keď sa mu priečili jej umelé nechty, teraz ich má rád. Zväčša sú ružové, tú nemá v láske. Ale čo by muž ako Gregor nespravil pre ženu?
Znie to naozaj čudne, pretože ešte predtým, ako ju stretol, by takmer nič nevykonal. Bol mu jedine srdcu blízky vnik.
Nemal žiadne pravidlá, ale pre neho platilo len jedno. Nemať s nikým nikdy vzťah. Nikdy sa nezamilovať. Žiadne deti. Tobôž nie svadba.
A predsa to prišlo. Otočil sa, aby sa posadil a musel sa uistiť. Aj keď bol tma, tri hodiny ráno, ale stačilo urobiť tri kroky. Našiel dvierka od skrine a sako. Rok a tri dni. Nahmatal krabičku a bol šťastný.
Oprel sa a sledoval prsteň.
Bol netrpezlivý, ale dočkal sa.


6. február

Happy.Again.

26. july 2011 at 22:29 | Amaya
Okej. Neviete koľkáteho je? Potrebujem po ruke kalendár! Aha, fajn. Dvadsiateho šiesteho. Júla. Chápete? Sú Annine meniny a ja som na ne zabudla.
Áno, presne takto som sa cítila, keď som sa ráno zobudila. Najprv som prehľadala celé okolie (okolo postele myslím) a neskôr som musela paplón hodiť na spomínanú zem a nakoiec som môj milovaný (bohužiaľ, obitý) telefón našla! Hurá! Keďže som ešte stále bola v polospánku, musela som asi deväťkrát naťukať svoj blokovací kód od displeja. Áno, deväťkrát. A nakoniec som naťukala akú- takú gratuláciu aj s ospravedlnením.
Bolo 9:11, tak som vstala už úplne a zacvičila si. Na začiatok niečo na uvoľnenie a neskôr brušáky. Zaumienila som si, že cez letné prázdniny sa budem snažiť o zníženie percenta tuku v brušnej oblasti.
Celkom mi to ide, škoda, že som začala trochu neskôr.
Mám sa fajn, ľudia, naozaj. Musím priznať, som rada, že mám priateľov, akých mám. Chodia ma naštevovať, napriek tomu, že ja ich nie. Ale predsa som vďačná, ako chápu moju situáciu, ako sú toleratní, ako ma ľúbia a jednoducho - sú praví priatelia. Dnes som chcela o nich napísať serenádu, ale radšej nie, to by dopadlo :).
Okrem toho, viete, čo som zistila? Že odkedy mám gitaru (teda, nom, musím priznať, dlho som na ňu nemala čas, potrebovala som oddych od práce, takže sa veľmi hnevám a hanbím zároveň - na seba, samozrejme) počujem v rôznych pesničkách, kde sa nachádza zvuk strún silnejšie a jednoducho to viem rozpoznať. Nie je to super? Možno si to niekedy vsugerujem, ale predsa SOM AMATÉR A UŽ TO POČUJEM! Zázrak alebo to tak má byť?
Opäť som sa vrátila k mojim starym maniám čítania - napríklad Denníky princeznej, ktoré ma nikdy, nikdy asi neprestanú baviť, alebo Harry Potter, ktorého čoskoro mám dostať, alebo Džínsový denník, ktorý je akokoľvek trápny, vždy sa schuti zasmejem. Neviem, ako sa píše v tomto prípade píše SCHUTI, ale NERIEŠIM, LEBO SÚ PRÁZDNINY. Chápete?
A ešte vrelá vďaka DONNIE.

Donnie

Ďakujem za tvoje slová, za tvoje chvály, za tvoje komplimenty. Vážim si to, pretože som si myslela, že môj blog niekto nečíta. A teším sa, že sa ti páči blog, že si myslíš, že som pekná a tak. Eh, ĎAKUJEM EŠTE RAZ.
Btw, I'd like to know about you more. ;)

Love, AMAYAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
KVETKAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
IDIOOTTTTTTTTTTTTTTTTTTTTTTT
and so on.
Ešte som chcela povedať, že...

Rain awhilee.

24. july 2011 at 20:07 | Amaya
Otvorene hovorím, chcela som napísať článok už vo štvrtok. Ale bohužiaľ, nevydarilo, tak zostávame pri limite každý týždeň raz - nedeľu.
Ale možno sa niečo zmení a bude lepšie. A je možné, že sa nastane zvrat, ale bude horšie.

Nejaké plány

17. july 2011 at 0:15 | Amaya



Je šestnásty júl
Naposledy som napísala článok desiateho. Uf, naozaj nespĺňam podmienky správneho blogera. Ale ja som toľko rozmýšľala. Ani si neviete predstaviť, dokonca som o tom mala sny.
A prečo píšem práve dnes?
Anna sa ráno zobudila a vravela mi, že som mrmlala zo sna. Znelo to asi takto:

"Anna, mám jbddboI. Jbibweodndksooralfncika."

Ževraj len to počula. Podľa mňa to nie je málo. Mám chuť byť ironická. Mám chuť hádať sa s niekým. Marek, kde si? Naozaj mi chýba, a to nielen z agresívnej stránky. Ako človek.
A myslím, že tu nechám tento článok dovtedy, kým sa mi neozve, že čítal ten článok a odpovie mi, že aj jemu chýbajú naše výmeny názorov.
Tento týždeň bol precitlivený, aspoň pre mňa. Rozplakala som sa kvôli najväčšej blbosti. Ani sa nečudujem, že ľudia vravia o peniazoch ako o veci, ktorá spôsobuje najviac problémov na svete. Ale určite som to už dávno vedela, ale nikdy sa to netýkalo mňa - osobne. Dotknuteľne. Až ku kostiam. Ako sa to vraví? Ku špiku kostí? Boha, ani sama neviem.
Začínam sa vžívať do rolí tých sprostých kráv v show America's next topmodel. Príliš veľa času pri tom trávim. Ale keď mne ich fotky priniesli toľko inšpirácie. Vlastne, ešte som svoje lány nezrealizovala, ale predsa, mám NEJAKÉ PLÁNY a to je hlavné. Ale idem si asi stanoviť cieľ.
Sakra, už je po polnoci a ja ešte nič. Myslím s článkom.
Je sedemnásty júl
CIELE
  • Do konca júla ASPOŇ JEDNU KRESBU (dokončenú)
  • novú sériu snímok
  • nafotiť moju zatiaľ jedinú modelku, Annu
  • hneď po tom nájsť novú inšpiráciu
Okrem toho, potrebujem knihu o GITARÁCH, takže aj tú potrebujem kúpiť. Neskôr by som sa mohla venovať precvičovaniu prstov a akordom.
  • pokračujem v zlepšení v hre na gitare
  • stretnúť sa s Beou, Vikč, Rišč, Majom - čo najviac
  • prečítať knihu po anglikcy, aspoň 2
  • mimočítankové posraté čítanie
  • upratať sestre skriňu predtým, než príde
  • pozrieť si posledný film HP
  • zaspievať, nahrať a hodiť na Youtube
  • pridať čo najviac nových deviácií na DA
  • využiť užitočne prvú výplatu
Ale nemala by som si toľko toho plánovať, čo poviete?
  • Aha, ešte ma napadlo: napísať aspoň 3 pokračovania poviedky bez názvu
  • napísať vlastný príbeh
  • vymyslieť a resp. domyslieť "Chameleóna"
  • nainštalovať si HALF LIFE od Miša
  • napísať Nikovi a Denisovi
  • stretnúť sa s Beou, Vikč, Rišč, Majom - čo najviac
  • stretnúť sa s Beou, Vikč, Rišč, Majom - čo najviac
  • stretnúť sa s Beou, Vikč, Rišč, Majom - čo najviac
  • stretnúť sa s Beou, Vikč, Rišč, Majom - čo najviac
  • stretnúť sa s Beou, Vikč, Rišč, Majom - čo najviac
  • stretnúť sa s Beou, Vikč, Rišč, Majom - čo najviac
  • stretnúť sa s Beou, Vikč, Rišč, Majom - čo najviac
  • stretnúť sa s Beou, Vikč, Rišč, Majom - čo najviac
  • stretnúť sa s Beou, Vikč, Rišč, Majom - čo najviac

I need to TRAVEL. Anywhere. At least to Vietnam. Or Italy.

O, Gosh, it's already 0:49 a.m.

10. july 2011 at 0:49 | Amaya
Prvé, čo som včera chcela (keďže je 0:02) zapnúť bolo moje konto na blog.cz, avšak naopak - patrilo medzi posledné. Ale nielen moja vôla, ale aj iné okolnosti spôsobili, že píšem.
Myslím, že moju vôlu poznáte. Ak chce, zažiari a je silná, ale inokedy, pokiaľ je cieľ menší, má slabší signál, povoľuje a ak nezmení svoj smer, zmizne. A taký je, myslím si, život. Nemôžem potvrdiť, neokúsila som všetko.
Vlastne, ešte nie.
Po vôli nasleduje moje svedomie, trpiace - túžice po túžne získať úspech a taktiež po ako-takom uspokojujúcom článku. Je potrebné u každej osoby, aby malo pochválené ego. Patrí medzi základné potreby. Človek môže byť v zlej psychickej kondícií, čo môže spôsobiť nesprávne reagovanie na okolie. Aneb overreaction, bad reaction.
Nasledujúci faktor je gitara. Ocitlo sa až na treťom mieste, aj keď som predtým očakávala prvé. Áno, máte pravdu, cítim sa ako malé decko, ktoré je utešené/spokojné a stále vzrušené z novej hračky. Tentokrát je väčšia. A čiernejšia.
Ale nie je to černoch, je to hudobný nástroj. Pamätáte na predšlé články, kde spomínam, ako veľmi túžim po G-I-T-A-R-E?
Splnil sa mi jeden zo snov. Najprv som si myslela, že to je darček ako taký, ale je to odmena za moje vysvedčko. Asi som nespomínala. Ale dúfam, že ak ma raz uvidíte (ak ste ma niekedy nevideli), nebudete na mňa ukazovať prstom (hoc aj dvoma) s pokrikom BIFĽA/KOCKA/DEBIL/ČÍŇANKA (hoci to posledné je asi najreálnejšie). Mala som čisté a dokonca, nejakým zázrakom, som dostala diplom od riaditeľa (HAHAHAHA :D), taktiež knižnú odmenu a certifikát -síce bronzový - zo sútaže GENIUS LOGICUS. Som na seba hrdá.
A aby ste vedeli, narozdiel od niektorých, nepodplácam. Iba rodinu.
Sen zvaný gitara je zvláštny. Nie, je normálny. Len neviem nájsť slová vhodné pre miracle. Prepáčte, mám chuť hovoriť po anglicky, a Bea bola na skype krátko.
Not satisfied about this.
Ale moje obavy sa zväčšujú, napriek mojej NAOZAJ VEĽKEJ aktivite (hahaha, pre tých, ktorí si mysleli, že to bude niečo .. veľké :D a úchylné) a môjmu záujmu, napríklad sem patrí:
otrávenosť a nuda
nespokojnosť
strach o to, že sa mi nevydarí, čo vedie k zanedbaniu a následnému nezáujmu
a blahblah.
Veľa toho je, čo vám poviem.

6.7. What the fish?

6. july 2011 at 22:01 | Amaya
Normálne som zapla stránku www.blog.cz a mala chuť na písanie niečoho. Vravím si, bože môj, oni stále udržujú svoju aktivitu sledovania môho "denníka" a ja im to ledva oplácam. Alebo to je tým, že BEA je späť z dovolenky (rovnako ako Rišanda) a polovica návštev patrí jej? ;)

Len som chcela uviesť, že ste super. Som vďačná a pokúsim sa zvýšiť počet článkov, a poviem vám o koľko. Hm, určite viac ako predtým.