September 2011

Oh, crap!

23. september 2011 at 23:09 | Amaya
Sakra, sakra, sakra
sakra po prvé,
myslela som si, že napíšem článok vo štvrtok
sakra po druhé,
********************* toto nie je potrebné vedieť, veľmi súkromná záležitosť
sakra po tretie,
kde si, M?
sakra po štvrté,
na tej čipovej karte yzerám ako idiot prvého stupňa
sakra po piate,
som ospalá a to je len 11
sakra po šieste,
chýba mi čšaja
sakra po siedme,
už nikdy CHORÁ
sakra po ôsme,
veď tá gitara hryzie moje vankúšiky na prstoch
sakra po deviate,
WHERE ON EARTH ARE YOU?

No dobre, nie je to najdlhší článok, ale ani najkratší, jasné? A okrem toho, ozvite sa, ak budete mať chuť na poviedku, myslím, že naberám inšpiráciu, škoda, že ten starý príbeh nemá pokračovania, akurát by som vedela napísať koniec, ale toť vše. Ja jednoducho neviem a nedokážem písať niečo rozsiahle, siahodlhé, akurát na blogu a to aj vtedy, len vtedy, keď opisujem polohu banánu vedľa jablka, a čo ešte iné vidím. Už chápete, že mne ide len opis, ktorý vidím pred sebou a nemám vlastnú fantáziu?
Jednoducho som sa nevyvinula a je to moja chyba, ale čo už.

A ešte jedna vec. Už ma prestáva trápiť, že sem nechodí jedna - dve osoby, ktoré tak rada mám.
Ale to je len pozačiatočné štádium, prechádza do pokročilého, pretože...ešte si poplačem dosť.
Okrem toho, narástol mi pupák veľkosti obra pod nosom a samozrejme, ešte stále tam je. Nedá sa ujsť,
pred ním ty neutečieš.

A viete ešte čo?
Milujem ho.

Ouuuuu, sentimentálna Kvetka je späť!

Energy dealer, not a Redbull

19. september 2011 at 19:14 | Amaya
After a hurricane,
comes a rainbow

Ja len dúfam, že to je pravda, pretože naozaj netúžim po takomto období. Okej, možno to neboli len tri dni, a nebol to ani celý mesiac, ale viem, že pre mňa to znamenalo aj rok, pretože ja som... niečo ako...
No dobre, nie som Grinch, ani Sheldon, ale trochu som sa na neho namotala, a to som len videla len dve časti so slovenským dabingom! Takže, je to úspech. Ale hocijak, som..žiariace svetlo.
A hocikde, aj v tme, aj počas dňa. Musím ním zostať, lebo chcem. Lebo to je to, čo potrebujem a iní tiež.
A preto som sa rozhodla, že aj keď nenormálne obdobie pretrváva, posuniem túto VEC bokom a pokúsim sa žiť zo šťastia, ktorého mám nehorázne veľa, len si to neuvedomujem a neviem ho využiť.
Ale popravde? Uvedomila som si, že aj keď ľudia, ktorí sú v podmienkach lepších, neznamená, že nemajú problémy podobné / z psycholgického hľadiska, nie finančného/ nám, nesmieme ich odcudzovať a vravieť, že ten NÁŠ je dôležitejší ako ich. Pretože NIK nedefinoval, ktorý z potrieb človeka patrí k najdôležitejším (nehovorím o biologických/. Chápem, že mi nerozumiete, ale ja som si vedomá toho, čo vravím.
I walked across an empty land
I knew the pathway like the back of my hand

Spomienky. Kto povedal, že sú zlé? Môžeme odsunúť tie zlé a príjmať a sledovať tie dobré. Nemyslieť, čo bolo predtým alebo potom. A potom? Už len vrátiť sa do reality a žiť ďalej. Takže, kto povedal, že zo spomienok sa nedá uživiť? ;)

Choroba mi ustupuje, ale dnes ráno bola nechutne odporná. Písali sme písomku z chémie, ale jediné, po čom som túžila bolo: FÚKAŤ, FÚKAŤ, DRŽAŤ NOS, KAŠĽAT, PĽUŤ HLIEN a všetko podobné, len nie PÍSAŤ.
Je to divné, ale moje telo hneď vedelo (ráno, že celý deň bude naprd). Ešte ďalšie úlohy zo slovenčiny, zajtra biola, fyzika, ale... TELESNÁ!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

TELESNÁ!

TE-LES-NÁ VÝ-CHO-VA!

Hurá. Jupí. Super.

No, tak ja už budem končiť a príspevok nájdete v nabližších dňoch, dám si limit, do troch dní. Ok? Snáď bude jeden zajtra ;)
love you guys,
always yours, Amaya.

ZAJTRA IDEM NA PRVÚ HODINU GITARY! A BUDEM SI ZA TO PLATIŤ SAMA. HA! ZA PRÁZDNINOVÝ KEŠ.

I DO care.

18. september 2011 at 21:33 | Amaya |  2010-2012
Ako tak počítam, ak správne, ak múdro, tak.. je to počet dní, počas ktorých plačem: 3
Ja... neviem, čo dodať
Chýba mi sestra, ktorá mi chýba, ktorá mi chýba, ktorá mi chýba, ktorá mi chýba, ktorá... je v Anglicku. Zaháňam cnenie pomocou hudby, ktorú púšťala, napriek tomu, že ju neznášam. Teraz ju milujem.
Kde, a ako hlboko som?
Ďalší hlien.
Nenápadne zapínam facebook, či sa tam neobjaví správa, že niekomu chýbam. Jedno oko vždy privriem, kým sa načíta stránka. Druhé oko zostáva v realizme, zatiaľ čo ostatok tela v pesimizme. Negativizmus, padlosť, otras.
Som v depkách a nedokážem o tom rozprávať. Som jedno rozmaznané decko, ktoré sa stále sťažuje svojim priateľom, že jeho mama nevie rozotierať tavený syr po rohlíku na desiatu, hoci len chcela NIEČO povedať, NIEČO ukázať. Áno, malý sopliak, ktorý si prosí a kľačí na kolenách, túži po pozornosti a hoci tára o odlišnosti od ostatných, je len jedným z nich. Všedné, sivé, nevytŕčajúce, nekreatívne a najmä osamotnené.
Znie to ako nové obdobie, ale iný by to definoval jednoducho. Emo.
Ale ja nie som. Nemám ofinu, mám rada oranžovú, nemám nič proti iným, a nemám nič proti Emákom, počúvam inú hudbu, neobliekam sa do čiernej, mám iba čierne vlasy. Ale to asi preto, lebo som Ázijčanka.
Nádych.
Tak blízko k srdcu a tak ďaleko ku mne. Strácam priateľov; teraz sa to rozšírilo na dvoch.
Strácam čitateľov, no nečudujem sa im. Nič iné nerobím, iba tu šírim nedobrú auru a energiu. This blog supposed to be something that gives you hope, makes you smile.
No longer, darling.
Ale ja nechcem, aby sa na taký menil! Priznám sa? Chcem vyššiu návštevnosť, ale kto nie? Škoda, že sa všetko rúca.
Kde je optimistická Kvetka? Kde vôbec je Kvet? Kde trčíš? Kade sa tuláš?
Raz hore, raz dolu. Stále dolu.
Všetko má svoj koniec, prosím, nech to je pravda.
Mamka by ma vzhrešila, keby som prišla neskoro. Ale neviem nájsť cestu späť.
Ja blúznim.
Kde sú časy, keď som presmiala všetky konverzácie s priateľmi na skype? KDE?!
Kam sa schovávaš dobrá víla, ktorá vždy priniesla dobré do života?
Rečnícke otázky, huh?
Nik neodpovie, nik. Je dúfam jasné, že momentálne sa cítim na nič a nepotrebujem žiadnych idiotov okolo mňa?
Nie je. Pretože bola by som oveľa radšej s ľuďmi, ktorých nepoznám, a ktorí majú úplne iné zmýšľanie ako ja, akoby som mala zostať sama a vytvárala z čísla 0 trojku.
Bože, nedopusť, aby som spadla ešte hlbšie.
Výdych.

Yes, we can

15. september 2011 at 11:36 | Amaya |  Es.Mix.
Hneď zrána ma zobudil šuchot a nakoniec ma sestra šťuchla (veľmi jemne, to bol dobrý trik!) a pýtala sa, či jej nemôžem ísť zapnúť motor na aute (to bol doslovný preklad z vietnamčiny :D), lebo ona to nevie :D
Teda, myslím, že vie, ale bála sa. A keďže ja s tým mám skúsenosti (až dvakrát som to smela urobiť), tak som šla. Najprv s jemným odmietnutím, lebo ma škriabe DRUHÝ DEŇ hrdlo, ale nakoniec sa mi hlave vytvorili predstavy, ako sa pohne auto a ona ho nebude vedieť zastaviť. Okej, viem, je to morbídne, ale predtým, než robím nejakú vec, ktorá by ma mohla ohroziť (tentokrát zdravie), predstavím si všetky hrozné veci, ktoré sa môžu stať iným a vôbec, aké následky by to prinieslo.
Chápete, toto robievam už od štrnástich a je to lepšie, keďže v minulosti boli moje rozhodnutia nepremyslené. Ale samozjreme, sú aj dni, keď konám imulzívne, o tom je predsa život.
Škrabanie v hrdle neprestáva a okrem toho sa pridal ďalší príznak prichádzajúcej choroby - tečenie sopľa. Možno to bude tým, že sa som si dala čaj a hlien sa nedokáže dostať von, tak si vyberá inú cestu, a keďže nos je s ním veľkým kamoš, tak mám stekajúce sople.
Úžasné.
Okrem toho, mávam menšie depky, ak sa to tak dá nazvať, ale nebudem ich tu rozvádzať, pretože aj tak som ich už v minulom článku spomenula, a aj keby som ich teraz začala rozpisovať, skončili by sme pri niečom zelenom mazľavom z môjho nosa.
Takže, mám na výber?

Škola nás rozdrťujen a kúsky ako ten prístroj na vyrábanie drene a tak. Druhý týždeň a ja sa musím držať dreveného kôlu v mori, inak by ma vietor odfúkol, ja by som spadla, voda by ma odniesla niekam na sto míľ ďalej a zomrela by som na nejakom osamotenom mieste, pretože som sa neučila priadne biológiu, geografiu, kde sa určite spomínalo, ako prežiť v DIVOČINE.
No, ale inštitúcia, do ktorej chodím je ako ZOO, takže mi to môže byť jedno, či budem niekde na ostrove, alebo na gympli.
Môžem sa mať horšie?
Asi hej. Dostala som síce zo slovenčiny jednotku, ale nezdá sa mi, že by to bolo zaslúžené. A to som sa učila. Noazaj. Mám sestru ako svedka. Aj keď viem, že mi väčšina ľudí verí, ale
  • triasla som sa ako osika, takže mi často vypadávali správne slová, čo ďalej dokazuje, že som sa neučila
  • vraj 70% som sa naučila na hodine, čo je na tom zlé? (pýta sa Bea a ja samotná), ale asi to je zlé, čiže ďalšie proti
  • sprvu som mala dostať trojku, a nakoniec, keď sa spýtala náhodných-vybratých a oni odpovedali, že jedna, riekla len: Súhlasím. Ale iba preto ti nedávam 3, lebo je september a vy ešte spíte.
  • Diky pekne, ja nespím, a vždy, VŽDY, každý deň sa pripravujem na slovenský jazyk a literatúru poriadne, a už som si prežila dosť, aby som sa do nej nepozrela
  • Okrem toho, ČO má spoločná jednotka (aj s mínuskou, ty kokos, DALA MI MÍNUSKU, KEĎ SOM SA POSADILA A NAKONIEC ANI NEVIEM PREČO.) s trojkou? Keď mi chcela prilepšiť, nech mi dá dvojku.
  • Pch.
  • Cítim sa zle.
  • Ale to, že som jej v kľude povedala pravdu, za to som hrdá. Aj Majo, aj Beja, aj Maťo, aj Vikč.
  • HA!
  • Nie som žiaden slaboch, ale verejné poníženie je jednoducho poníženie.

AND

No a toto som celý čas len mlela: Bejči, Vikču, Maťovi ;), sestre, Anne, a dookolaaaaaaaaa.
Hej, som úplne v pohode, ale zároveň nie. Nie je to senza?
Sestra mi zajtra odchádza a ani neviem, čo dodať. Bude mi chýbať. Ja to viem.

I'm okay, I'm alright

10. september 2011 at 23:39 | Amaya |  2010-2012
Absolútne mi nevadí všetko, čo sa deje okolo mňa.
Nie, som úplne v pohode. Nemávam ľahké depky a nepotrebujem sa vyrevať. Nesnažím sa vyhľadávať samotu a naopak, nehľadám nikoho na písanie si, aby som nezdochla od nudy (o polnoci, upozorňujem). Neotváram si literatúru namiesto facebooku. Do chémie sa nikdy nepozerám, vôbec nie cez víkend. Nevadí mi, že nepíšem. Nevadí mi, že som nudná (najmä svojím písaním). Nevadí mi, že som narcis a že jeden a určite viac článkov sa skladá len z mojich fotiek. Nepotrebujem sa pýtať na názory ľudí o mojej kráse, oni mi to povedia sami. Nikdy sa necítim podlo, zle, otrasne, pokrčene, skľúčene, depresívne, nemožne, otrasne. Nemala som potrebu povedať mu, že ma raní a že to v skutočnosti bolí.
Ach, ako dávno som nepoužila negáciu na všetky pocity.

Nebudem mať menzes. Takže prečo všetko toto?
Neviem si to vysvetliť.
Okrem toho, chcete vedieť posratý dôvod, prečo vlastne píšem nejaký článok a nezabalím to tu celé? Lebo to potrebujem.
Všimli ste si, ako nepoužívam synonymá? Stále dookola rovnaké slovesá a tak. Jednoducho mi to tu chýbalo.
Ale asi navž.....
NIE, NIE, NIE!
Nebudem sa ľutovať, pretože na svete existujú ľudia, ktorí nemajú také šťastie ako ja. Nemajú strechu nad hlavou, elektrinu, každodennú stravu a tobôž nie modernú výbavu. Bohužiaľ, nedostanú ani vzdelanie a ich generácia bude upadať.
NIE, NIE, NIE!
Prestaň, krava sprostá. Usiluješ sa nadávať na seba, rozprávať sa vlastne sama so sebou a nechceš a odmietaš sa rozprávať s niekým iným. Lepším ako si ty, hlupaňa.
Nechutná hlupaňa.
Nevieš si vážiť, čo máš a nakoniec to skončí takto. Depkárčiš na každom kroku samotnom, ale pred ľuďmi sa robíš, že život je o smiechu. Depkárčiš, aj keď si si to zakázala. Napriek tomu, dokázala si niečo v živote prestať robiť? Niečo, čo si si zaumienila? Čítala si si knihu od otca cez prázdniny? Napísala si ten krátky príbeh? Ďalšie pokračovanie poviedky?
Koľkokrát si išla pred Bein činžiak a nevstúpila si?
A prečo sa teraz karháš mlčaním?

Čo ti kto urobil, že sa sťahuješ?
Ktorý mesiac obišiel bez sĺz?

NEPÝTAJTE SA MA, ČO MI JE.
Počkať, veď nikto to nebude čítať! Ha.

Error

5. september 2011 at 20:12 | Amaya |  Es.Mix.
niečoniečoniečo

Rišanda

4. september 2011 at 21:40 | Amaya

miss you


All in red

1. september 2011 at 20:46 | Amaya |  Es.Mix.
Hi guys!
Po takom dlhom čase s vami, aká to len úžasná a vzácna chvíľa! Škoda, že vás nevidím, škoda, že niet možnosti na rozhovor, pretože naozaj sa potrebujem nejak odrelaxovať.
Našťastie existuje klávesnica a na naozaj najväčší úžas, viem kliknúť na tieto tlačítka. Preboha, toľko sa toho stalo a ani si neviete predstaviť koľko.
Dobrá správa? Mám sa fajn :)
Škoda, že niekto je v nejakej riti, zvanej Chorvátsko, však? :D