I DO care.

18. september 2011 at 21:33 | Amaya |  2010-2012
Ako tak počítam, ak správne, ak múdro, tak.. je to počet dní, počas ktorých plačem: 3
Ja... neviem, čo dodať
Chýba mi sestra, ktorá mi chýba, ktorá mi chýba, ktorá mi chýba, ktorá mi chýba, ktorá... je v Anglicku. Zaháňam cnenie pomocou hudby, ktorú púšťala, napriek tomu, že ju neznášam. Teraz ju milujem.
Kde, a ako hlboko som?
Ďalší hlien.
Nenápadne zapínam facebook, či sa tam neobjaví správa, že niekomu chýbam. Jedno oko vždy privriem, kým sa načíta stránka. Druhé oko zostáva v realizme, zatiaľ čo ostatok tela v pesimizme. Negativizmus, padlosť, otras.
Som v depkách a nedokážem o tom rozprávať. Som jedno rozmaznané decko, ktoré sa stále sťažuje svojim priateľom, že jeho mama nevie rozotierať tavený syr po rohlíku na desiatu, hoci len chcela NIEČO povedať, NIEČO ukázať. Áno, malý sopliak, ktorý si prosí a kľačí na kolenách, túži po pozornosti a hoci tára o odlišnosti od ostatných, je len jedným z nich. Všedné, sivé, nevytŕčajúce, nekreatívne a najmä osamotnené.
Znie to ako nové obdobie, ale iný by to definoval jednoducho. Emo.
Ale ja nie som. Nemám ofinu, mám rada oranžovú, nemám nič proti iným, a nemám nič proti Emákom, počúvam inú hudbu, neobliekam sa do čiernej, mám iba čierne vlasy. Ale to asi preto, lebo som Ázijčanka.
Nádych.
Tak blízko k srdcu a tak ďaleko ku mne. Strácam priateľov; teraz sa to rozšírilo na dvoch.
Strácam čitateľov, no nečudujem sa im. Nič iné nerobím, iba tu šírim nedobrú auru a energiu. This blog supposed to be something that gives you hope, makes you smile.
No longer, darling.
Ale ja nechcem, aby sa na taký menil! Priznám sa? Chcem vyššiu návštevnosť, ale kto nie? Škoda, že sa všetko rúca.
Kde je optimistická Kvetka? Kde vôbec je Kvet? Kde trčíš? Kade sa tuláš?
Raz hore, raz dolu. Stále dolu.
Všetko má svoj koniec, prosím, nech to je pravda.
Mamka by ma vzhrešila, keby som prišla neskoro. Ale neviem nájsť cestu späť.
Ja blúznim.
Kde sú časy, keď som presmiala všetky konverzácie s priateľmi na skype? KDE?!
Kam sa schovávaš dobrá víla, ktorá vždy priniesla dobré do života?
Rečnícke otázky, huh?
Nik neodpovie, nik. Je dúfam jasné, že momentálne sa cítim na nič a nepotrebujem žiadnych idiotov okolo mňa?
Nie je. Pretože bola by som oveľa radšej s ľuďmi, ktorých nepoznám, a ktorí majú úplne iné zmýšľanie ako ja, akoby som mala zostať sama a vytvárala z čísla 0 trojku.
Bože, nedopusť, aby som spadla ešte hlbšie.
Výdych.
 


Comments

1 *N* *N* | Web | 18. september 2011 at 22:20 | React

poznam to :/ a kazdy tuzi po vacsej navstevnosti, mozno kvoli pocitu ze "bol citany". myslim ze tvoj blog sa nemeni na pesimisticky, plny negativnej energie :D je to len obdobie, nevravim ze to prejde rychlo, ale smola nikoho neprenasleduje vecne :) a zvlastne. ja ked otvaram facebook tak si vzdy zatvorim oci a dufam ze si od NEHO najdem spravu :) :D

2 mceverything mceverything | Web | 19. september 2011 at 18:48 | React

[1]:
vďaka :) tak dúfam, čo sa týka tej smoly
podľa mňa, ak je do teba zalubený, ako si myslím, len nechce, aby to vyzeralo, že ťa celý čas otravuje a bombarduje, chápeš. Jednoducho sa cíti trápne, predsalen, je to chalan ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama