Yes, we can

15. september 2011 at 11:36 | Amaya |  Es.Mix.
Hneď zrána ma zobudil šuchot a nakoniec ma sestra šťuchla (veľmi jemne, to bol dobrý trik!) a pýtala sa, či jej nemôžem ísť zapnúť motor na aute (to bol doslovný preklad z vietnamčiny :D), lebo ona to nevie :D
Teda, myslím, že vie, ale bála sa. A keďže ja s tým mám skúsenosti (až dvakrát som to smela urobiť), tak som šla. Najprv s jemným odmietnutím, lebo ma škriabe DRUHÝ DEŇ hrdlo, ale nakoniec sa mi hlave vytvorili predstavy, ako sa pohne auto a ona ho nebude vedieť zastaviť. Okej, viem, je to morbídne, ale predtým, než robím nejakú vec, ktorá by ma mohla ohroziť (tentokrát zdravie), predstavím si všetky hrozné veci, ktoré sa môžu stať iným a vôbec, aké následky by to prinieslo.
Chápete, toto robievam už od štrnástich a je to lepšie, keďže v minulosti boli moje rozhodnutia nepremyslené. Ale samozjreme, sú aj dni, keď konám imulzívne, o tom je predsa život.
Škrabanie v hrdle neprestáva a okrem toho sa pridal ďalší príznak prichádzajúcej choroby - tečenie sopľa. Možno to bude tým, že sa som si dala čaj a hlien sa nedokáže dostať von, tak si vyberá inú cestu, a keďže nos je s ním veľkým kamoš, tak mám stekajúce sople.
Úžasné.
Okrem toho, mávam menšie depky, ak sa to tak dá nazvať, ale nebudem ich tu rozvádzať, pretože aj tak som ich už v minulom článku spomenula, a aj keby som ich teraz začala rozpisovať, skončili by sme pri niečom zelenom mazľavom z môjho nosa.
Takže, mám na výber?

Škola nás rozdrťujen a kúsky ako ten prístroj na vyrábanie drene a tak. Druhý týždeň a ja sa musím držať dreveného kôlu v mori, inak by ma vietor odfúkol, ja by som spadla, voda by ma odniesla niekam na sto míľ ďalej a zomrela by som na nejakom osamotenom mieste, pretože som sa neučila priadne biológiu, geografiu, kde sa určite spomínalo, ako prežiť v DIVOČINE.
No, ale inštitúcia, do ktorej chodím je ako ZOO, takže mi to môže byť jedno, či budem niekde na ostrove, alebo na gympli.
Môžem sa mať horšie?
Asi hej. Dostala som síce zo slovenčiny jednotku, ale nezdá sa mi, že by to bolo zaslúžené. A to som sa učila. Noazaj. Mám sestru ako svedka. Aj keď viem, že mi väčšina ľudí verí, ale
  • triasla som sa ako osika, takže mi často vypadávali správne slová, čo ďalej dokazuje, že som sa neučila
  • vraj 70% som sa naučila na hodine, čo je na tom zlé? (pýta sa Bea a ja samotná), ale asi to je zlé, čiže ďalšie proti
  • sprvu som mala dostať trojku, a nakoniec, keď sa spýtala náhodných-vybratých a oni odpovedali, že jedna, riekla len: Súhlasím. Ale iba preto ti nedávam 3, lebo je september a vy ešte spíte.
  • Diky pekne, ja nespím, a vždy, VŽDY, každý deň sa pripravujem na slovenský jazyk a literatúru poriadne, a už som si prežila dosť, aby som sa do nej nepozrela
  • Okrem toho, ČO má spoločná jednotka (aj s mínuskou, ty kokos, DALA MI MÍNUSKU, KEĎ SOM SA POSADILA A NAKONIEC ANI NEVIEM PREČO.) s trojkou? Keď mi chcela prilepšiť, nech mi dá dvojku.
  • Pch.
  • Cítim sa zle.
  • Ale to, že som jej v kľude povedala pravdu, za to som hrdá. Aj Majo, aj Beja, aj Maťo, aj Vikč.
  • HA!
  • Nie som žiaden slaboch, ale verejné poníženie je jednoducho poníženie.

AND

No a toto som celý čas len mlela: Bejči, Vikču, Maťovi ;), sestre, Anne, a dookolaaaaaaaaa.
Hej, som úplne v pohode, ale zároveň nie. Nie je to senza?
Sestra mi zajtra odchádza a ani neviem, čo dodať. Bude mi chýbať. Ja to viem.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement