Before this week ends

2. october 2011 at 22:12 | Amaya |  2010-2012
Predtým než slávnostne uzavrieme tento zaujímavý týždeň, povedzme si na rovinu, aký význam má mať môj blog. Pravda je totiž taká, že ani sama neviem. Najprv to chcelo byť niečo COOL, potom súkromné, alebo aj mix a teraz to je jedna sračka, ktorú nik nečíta. :D
Škoda, pretože som sa rozhodla, že budem písať články, aj keď opis môjho dňa v škole a sťažovanie sa na úlohy/učiteľov/problémy sa nikomu čítať nechce, ale zas iné veci, ako je môj osobný názor na otvorené otázky a témy ľudstva, tiež nikoho nebudú zaujímať. Ľudia sú zvláštni, možno tým sa líšime od zvierat, huh.
Každý je iný, tak to je. Ale počula som už aj o spriaznených dušiach, ale verím iba sčasti.
Dobré, čo?
Zmenila som layout, máme tu október a jeseň za dverami. Mám rada toto obdobie, je také špeciálne listy padajú, niekto odchádza, ale my vieme, že opäť narastú, opäť sa vráti. Nemáme strach, pretože je to zvyk prírody, ktorý sa však pomaly mení na "normalitu s výnimkami" kvôli globálnemu oteplovaniu.
V Nových Zámkoch, lokalizovaných na južnom Slovensku, máme 20-25°C, okej, je síce babie leto, ale predsa. Chápete, čo sa deje?
Okrem toho, už sa mi nechcú hľadať kombinácie krátkych vecí s dlhými, aby som zakryla modriny, jednoducho chcem zimno-jesenné. Jedna z výhod chladnejších dní pre mňa.

Sesternica s jej manželom nám prišli späť na SR, a z Vietnamu mi doniesli náramok, ktorý je fakt pekný, alebo aj ovocie, ktoré je v Bratislave, ale drahé ako... ani neviem, ale dosť drahé. Možno päťkrát také ako banány?
Som zamorená učením, ktoré určite budúci, spomínaný týždeň vyústi do písomiek. Matematiku si prepočítavam už druhý deň, ale stále mám mišung, ktorý postup kam.
Chémiu si čítam teraz, dobré dve minútky sú to. Niežeby som ju nevedela, ja sa bojím mojej učiteľky. Nevadí, je fajn, ja som len... bojazlivá. Ale zas niekedy sa posmelím a vyzerám ako hrdina všetkých hrdinov. Nesradnujem.
Slovenčina je namáhajúca ako vždy, ale nejak si to predsa rozdelím a bude. Smutné, že potom ani gitaru nestíham, ale snáď sa ju naučím v pondelok. Máme vedieť akordy, tuším prvé tri, Cdur, Ddur,Gdur, a striedavo ich hrať, štyrikrát.
Bože, nedovoľ, aby som sa strápnila.
Ešte sme boli v Pohronskom Ruskove, kde bola akože výstava vecí, alebo pozostatkov z druhej svetovej. Škoda, že to tam páchlo, nazvala by som to súkromné múzeum. (smrdelo od jeho morských prasiatok a prasiatok ako takých)
Želiezovce boli super, ten sprievodca bol zabitý. V každej tretej vete použil nadávku, slovo zo sexuálneho slovníka, alebo nazval mužský pohlavný orgán vtákom, a ženský šešuľou.
Cítim sa ako idiot, pretože to píšem ako mŕtvola. Ale neberte to tak, priatelia, ja som len unavená z MATEMATIKY.
Ach, ešte k tomu minivýletu, v autobuse som sa povracala, možno aj z tej atmosféry a vzduchu, čo tam bol, ale aj z menzesu. Áno, červené more. Červené.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama