January 2012

The week without my computer.

21. january 2012 at 11:28 | Amaya |  2010-2012
Vidíme sa o týždeň.
Sľubujem, nezabijem sa. Okrem toho, všetko dobré do nového roka.

The New Year 2012

7. january 2012 at 0:12 | Amaya |  2010-2012
Aj keď som si ich nevypísala, mám to figured out.
Teda, predsavzatia.

December/January, part 2

6. january 2012 at 23:50 | Amaya |  2010-2012
Vianoce....viete, čo to znamená u mňa?
1. Darčeky pre ostaných (ale aj pre mňa!)
2. Stromček? Zelená?
3. Sweet sixteen
4. oslava u nás doma, veľa detí, Popoluška a tri oriešky, či ako to je, neskorý odchod do postele, nuda...
5. časté návštevy príbuzných z BA
6. oddych od školy
Znie to dosť dobre, aj keď číslo šesť; to bolo to, na čo som sa najviac tešila. Vianoce boli... nudné..fuck.
Čakala som viac zábavy, viac radosti, alebo hocičoho, ale ono to bolo o ničom. Sedeli tam, akurát starší sa bavili tak, že ohovárali, malí si pozerali telku a ja, novo šestnásťročná adolescentka s Annou? Sakra, ani sa nepamätám, čo sme robili. Viem, že hostia odchádzali skoro, o 10:30, či nejak tak.
A minulé roky to bolo aj o jednej, druhej. Takto sa to mení, ľudia.
Darčeky. Hoojne oblečenia, ak zostane času, odfotím, je to vlastne 4-5 tričiek, kardigan, pulóver, nohavice; z elektroniky tablet alebo skôr čítačka elektronických kníh a prekvapivo minitablet samsung galaxy s, elektronickú zubnú kefku; peniaze; od priateľov: torta, koláče, čokolády, čokolády, čokolády (och, keby som ich ešte cítila na jazyku!); štucne hnedé:), kravata, kvetinková gumička!, nášunice, ktoré sa mi na prvý pohľad zapáčili a pri ktorých som povedala, že tie by som si dala, aj keď náušnice nenosím, šál, súprava šál + čiapka (oba kombinujem, často nosím); film, ktorý by som si už mohla pozrieť; a ak som na niečo zabudla, tak ma asi picne, pretože všetko bolo také dokonalé v ten deň.
Počkať, klobááááása :). Chutila, chutila ;)
A ten deň predtým tiež, ale až po tom, ako sa skončila jedličková. A ešte pred tým, než sa začala, veď on vie, o čom zase točím. Nikdy som si nemyslela, že by si sa potešil takému darčeku, červenému, vidiac na sto metrov, je to obyčajný darček, ale vraj je lepší ako mohol byť. Či niečo také, nemám vo zvyku citovať ľudí, pamäť moc neslúži. (Okej, ak sa porovnám s Annou, som génius.)
Vďaka bohu, už nečíta tento blog, keďže je lenivá - ale mangu, ona rada :D
Dvadsiateho piateho a taký týždeň u nás zostali pribuzná, žena otcovho brata, ktorá došla na SR, keď sa jej dcéra narodil druhý syn, aby ho spolu SPRÁVNE vychovávali aspoň tie tri mesiace.
Celých 5 dní som bola doma a ani päty na balkón neohŕňala;och, čo to používam za slová?
Rozhodujem sa, či mám opísať jeden z tých dní alebo nie? Iste by nejeden človek bol urazený. Ale prežiť by ste prežili, ale boli by ste znechutení. Synovec totiž vyrastal s mamou, ktorá bola v tej dobe... bulimička, a on mal podobné inštinkty, keďže to začala počas tehotenstva.
Je ťažké nakŕmiť ho. Chudák. A keď je, nútia ho, a ...
nebudem pokračovať. Budem ticho, sú to moje problémy.
TROUBLE:
Tak a prišiel rok 2012. Strach a hrôza alebo rok ako ostatné. Nazvite si to ako chcete, ja ešte chceeeeeeeeeeeeeeeeem žiiiiiiiiiiiiiiiť. Vy nie?
Načo veriť prorokom. Povedia vám, vy uveríte, budete sa báť/tešiť sa, a nakoniec... to bude inak. Iba ak by ste to zmenili podľa vyveštenia, ale to je choré. Ja sa priznám, kedysi som čítala tie priblbé horoskopy, verila im, ale načo? Nie je väčšie vzrúšo, keď čakáte ďalšiu a ďalšiu sekundu niečo nové?
Vôbec, nech vieme, čo je to žiť pre prítomnosť. Alebo tak.
Ohňostroj.
Našťastie tentokrát bratranec išiel na záchod hoinu pred polnocou, čiže neskôr už nepotreboval. Minulý rok, presne, keď sme odpočítavali, musel srať. Doslova, literally.
A tento raz sme mali iných ľudí na púšťanie ohňa". Príhoda sa viaže tiež.
Mala som v ruke, ani neviem, ako sa to volá, ale jenoducho to držíte a vychádzajú z toho dáke "plamene" a mne, šikovnej vojačke, vypadol (ten ohňoštroj).
Vojačka bola múdra, veď padlo to presne tak, že by to šlo na tvár, vojačka sa začala kotúľať ďalej, no nebolo dosť, vojačka ešte dve kolečká.
Otvorím oči a bratranec sa na mňa kuká zhora, že či som normálna, okolopetardisti tiež, a ja nakoniec otočím hlavu ku sesternici a ona si tam spokojne drží obe, svoje a moje, a púšťa.
Trapas. Ani som sa nepozrela na rodinných príšlušníkov, ktorí sedeli v okne a pozerali na nás. Oprášila som si zadok a už nikdy nechcela byť vojačkou.
Ale viete, aký to bol trapas? Rodičia našťastie vedu nerobili, ale Anna sa na mne stále rehoce. :D
Ja tiež... avšak.
Vtedy sme šli dosť neskoro spať, o tretej, či tak. Mysela som si, že pôjde Mráázik :/
Tak som ľahla do obývačky, na matrac, chvíľu volala s Maťom :), a šla spať. Myslím, že to tak bolo.

December, part 1

6. january 2012 at 22:34 | Amaya |  2010-2012
Okej, pekne od začiatku.
Ešte sedemnásteho decembra sme boli s Rišandou na výlete v Bratislave (prečo som chcela napísať v ANGLICKU?!) a tu sú dve najlepšie fotky:
Nie, nesmejte sa, to jablko v karameli bolo úžasné. A to bol len prvý bod programu toho dňa. Boli síce len dve časti, ale nevadí. Takže asi hodinu aj niečo sme sa zdržali na tých vianočných trhoch, ktoré boli, samozrejme predražené, a tak sme ich, aby nám rýchlejšie prešiel čas, asi päťdesiatkrát obehli a komentovali každý obchod "pekným". Čo znamenalo "drahý".
A bohužiaľ nedostali sme sa k superlatívom, ako som spomínala, bolo to strašne drahé :/ Presunuli sme sa autobusom do Avionu, aj keď ja by som asi privítala návštevu Eurovey alebo Auparku. Ale neľutujem, BOL TAM MCDONALD! A IKEA! A bola som s Rišandou!
Dokonca, keď sme sa oddelili, druhá skupina sa stretla s Lukášom Latinákom. Chudák. Vyzeral... chrabro. Alebo ako to nazvať. Podviečka mal úplne tmavé, akoby neviemkoľko nespal, na hlave čapicu, aby sa lepšie zakryl, a nejakú žltú bundu, aj keď popravde si myslím, že práve tá ho ešte viac zvýrazňovala. Alebo to malo iný účel?
V každom prípade, mali s ním všetky decká fotku, teda okrem mňa a R., na ktorých všade ukazoval znak víťazstva - z angl. victory - a snažil sa tváriť smiešne.
(Och, tu som nakupovala pre mojich milovaných darčeky :))))
Čo už. Nakoniec sme si trochu posedeli, čakali, kým prídu ostatní a vyrazili späť do malého mestečka, 100 km od BA.
Hurá doma. Jediné, čo od toho dňa bolo také zaujímavé, bolo:
1. množstvo písomiek, nahromadených na jeden týždeň
2. stres (Vikčin, Maťov, Denčin, Viktorov, teda najmä ich + ostatných z triedy), pretože sa mal konať nemecký vianočný... oslavný deň?! Hovorila som vám, alebo nie, o tom, ako moc sa nemecká skupinka žiakov zapája do činností? Teda myslím to tak, že na hocijaký deň, ako je Haloween, Vianoce, Veľká Noc, či otvorenie školy?!!!!!, dokážu vytvoriť program pre nemčinárov. A zväčša to schytáme my, sextáni. GRRRRRR.
3. Jedličková
4. Prázdniny
Písomky? Dopadli vcelku fajn. Neviem, čo dodať, naozaj nechcem spomínať na časy, keď som sa učila ako besná a nakoniec, polka sľúbených písomiek sa presunula na január. Akurát si pamätám, že som z chémie dostala za 1, čím sm zvýšila šance NEodpovede na opravu na 90% a na jednotku polroka 90% tiež.
Taktiež sa mi marí, že zo sloviny som mala 1. Okej, to znie fajn.
Ale čo bude ďalej? Huh?! Matika, fyzika, opäť slovina, v utorok (už?!) biola a dúfam, že geo nie.
Bod číslo dva som dostatočne opísala, ale konkrétne k dňu konanie môžem povedať, že áno, bolo to ... dobré. Ale určite nie užitočné. Rozumela som, to áno, bol tam kvíz, väčšinu by som vedela, to áno, ale určite to nestálo za toľko pätiek, ktoré "službukonajúci" dostali, či áno, p.p.Bbk?!
Asi som sa márne snažila pochopiť učiteľov...
Ale dodávam, že by to bolo lepšie, keby nestresovali, keby jedným kútikom pri prejave každý z nich zo strachu nepozeral na ich učiteľku, či to je dobre - jednoducho by si to užívali.
Ach, ach. Ale dozvedela som sa teda pár vecičiek. A dokonca sme mali vzrúšo, keď to tretíkrát prezentovali - pri jednej skupinke, och prečo asi(?), lebo som ta bola ja - začala horieť dedinka, pretože niekto náhodou zapálil vatu, ktorá mala predsatvovať sneh, namiesto sviečky.
Prepáčte, ale HAHAHAHAHAHAHA.
Už mlčím, sedeli tam moje spolužiačky. Nasledoval ďalší incident - fotiť, či nie? Jedna profka povedala áno, choď to zdokumentovať a neskôr druhá si to všimla a už môjho kamaráta, Maja, pokarhala. Uf, asi stres z kupovania darčekov?

Okej, jedličková. V skratke nuda na ... tretiu. Došla som ako hosteska, mala som motýlika, sadla som si a nič. NIČ SA NEDIALO, pretože som nedoniesla hudbu. Nevravím, že na mňa hučali, že som nedoniesla notebook, ale aspoň mi mohli povedať? :D
To je jedno, asi by bolo na nič aj tak. Jedli sme, pili sme, hrali sa na mobiloch, hrali nejaké skladačky (nenapadne ma názov), a nakoniec opäť jedli, lebo sme dostali celá trieda tri pizze. Sprvu to malo byť futbalistom a urazila som sa, pretože mňa vo vyhlásení ani nespomenula.
Počkať! Vravela som vám, že sme vyhrali druhé miesto?! Postúpili sme, čo som neočakávala, porazili tretiakov (vcelku športovcov), ôsmakov (s pár športovcami, na penalty) a nakoniec sme prehrali so športovou. Ale.... BOLO SUPER!
Väčšina osôb v mojom okolí vraví, že mojou zásluhou, ale bol to len vtip, ak by ste niečo také počuli. Možno som bránila vskutku dobre, ale to neznamenalo, že som hrala celú hru. Naši chalani mali úúúžasnú spoluhru, ak by sa tak dalo nazvať - rozumeli si, vedeli, čo spraviť (pirhrať, či vypáliť), ach, som hrdá.
Na teba, Matislava :P, Denis, Rasťo, Mišo,Nikovia. A bránka? Tá nikdy nezostala prázdna, vďaka Ivke, mojej novej spoluhráčke na telesnej, a taktiež Viktorovi, ktorý ju zastupoval.
Obaja skvelý výkon. Všetci.
Tak a teraz hrdo nechávam jednu medialu, zlatú, zavesenú nad mojou hlavou a druhú, z tohto roka, striebornú, aby som mala na čo spomínať. Snáď sa tam objavia ešte ďalšie. Pri najlepšom zlatá, horšom strieborná, alebo pri najhoršom skompletizujem svoju "zbierku" a budem mať aj bronzovú.
Toľkej radosti. Ale nebudem spomínať menšie kritiky, čo poviete? Trochu ružových okuliarov nezaškodí.
Nakoniec prišli prázdniny, dlho, dlho, čakajúce, s nimi Vianoce a Nový rok.