February 2013

ďalšíprosím

15. february 2013 at 21:19 | Amaya |  2013 n.l.
tak mi treba.
mala som úžasný rozhovor s rodičmi o mojej budúcnosti, o mojej vysokej škole a o tom, ako som úžasne úžasná.
potrebuje to komentár? ani nie.
nenávidím tieto kecy a najmä s rodičmi, ktorí si akobypotrebujú vybiť zlosť. a dobrá nálada z dnešného dňa upadla.
mám pocit, že príde na mňa menzes/chcem sa zabiť. ale viete, nespravím to. dúfam.
moji rodičia majú niekedy hlúpe chúťky pýtať sa hlúpe otázky... a keď som im hrdo a s presvedčením povedala, z čoho by som chcela maturovať, netvárili sa nadšene. hoci naposledy otec odporoval, teraz bol radšej ticho.
avšak naposledy mi nevadilo, že odporoval.
no k pointe. po oznámení, ktorú školu a hádaní, ako sa prekladá náuka o spoločnosti, sme zistili, že...
na to nemám.
ani na medzinárodné vzťahy, ani na psychológiu, ani na prekladateľstvo. joj. taksom sa potešila ♥.
medzinárodné vzťahy, nad vami už rozmýšľam dlhú dobu a zdáte sa mi ako najlepšia voľba. psychológia ako druhá možnosť, keďže mám celkom dobre vyvinuté pozorovacie schopnosti, hoci vskutku to o ničom nesvedčí; a prekladateľstvo by som určite nezvládla, najmä, keď vidím, že DSD skúška ide do ricky.
táto debata sa začala končiť, keď mi ešte odporúčali, nech sa začnem učiť na prijímačky, na maturity a všeobecne, v prípade, že by som chcela ísť do anglicka. ja som im úprimne povedala, že na anglicko nemám, lebo moja angličtina nie je dostatočne vyvinutá pre štúdium v spojenom kráľovstve, a dokonca som odhalila stránku, ktorú odhaľujem, zväčša iba medzi priateľmi - nesebavedomie.
to mi vytkli, samozrejme, ale nie štýlom, že "ach, preháňaš", alebo "veď nie si na tom až tak zle", práve naopak - povedali, že už to je prvý zlý krok a môžem sa takto rozlúčiť s hocičím.
moje myšlienky boli vtedy v porvnaní s momentálnym stavom, dosť svetlé a optimistcké; ešte som rozmýšľala nad výpomocou v našej reštaurácií a bez vš.
ale potom prišlo horšie: okrem zamerania sa na prípravu na ďalšie kroky, mám vyhodiť zo svojich hobby vlastne všetko hobby a venovať sa len tomu, čiže žiť bez voľného čsu.
mama sa nahlas zamýšľala; mali mi už v detstve ponúkať krúžky typu kreslenia, gitary, hudby všeob. teraz už na to čas nemôžem mať, nemôžem si to dovoliť. a potom sa priplichtila téma mojej kamarátky, ktorá býva inde, a práve ona má predispozície, ona to ide aj študovať a kebyže ty sa tomu venuješ, tak by to celkom šlo.
a aj naša ivetka vie kresliť.
mimochodom, moje meno je kvetka. ivet je moja sestra.
...
...
nie. nie som pokrytec, skôr zúfalec. potrebujem počuť pár milých slov na moju osobu zo strany mojej rodiny. a nech akokoľvek hrozne kreslím, prosím, aspoň niečo iné vyzdvihnite.
JA LEN POTREBUJEM BYŤ ... VYUŽITEĽNÁ. a nie odhodená. a nie nechcená. a nie naničhodná. a nie MENEJCENNÁ. prosím nie, nechcem zažívať hlúpe, prehlúple muky, ktoré zažívam teraz. nechcem plakať ako idiot sama, pri počítači a zajtra sa robiť že som úžasná dcéra, ktorá má podľa lunárneho mesiaca 19 rokov.
aj tak nie som úžasná dcéra pre nich. neviem variť, neviem upratovať neviem nič. neviem sa vyjadrovať.
som len pridrbané rozmaznané decko. ktoré si nezaslúži byť ich.