Poviedky

Nikdy nehovor nikdy.

27. july 2011 at 22:59 | Amaya
obr2
Opäť sa zadíval na jej krásne krivky, až mu začala stekať slina. Najskôr obrazne, ale neskôr si uvedomil, že jej nahé telo ho nikdy neprestane vzrušovať - naozaj pocítil niečo stekajúce po brade. Možno to osud tak chcel, napriek tomu, že Gregor na osudy neveril, ale myslel si, že jeho mozog, ktorý väčšinou, ak nie stále, myslel len na úchylné veci, odrazu potreboval vypnúť od sexu a presunúť sa na pomalé driemanie. Jen, ako ju zvykával volať, len aby ju nahneval, bola ďalšou z tých na jednu noc.
Pripíjal si s neznámymi chlapmi, ešte v septembri, ktorých stretol priamo v bare; na nejaké neznáme víťazstvo, asi vymyselné. To bol posledný moment, ktorý si pamätal z krčmy - ďalší moment prišiel už len s ňou, v jeho izbe, pri dverách, ako ju náhle hodil do postele, nemienil byť jemný, nežný, romantický, bol naopak - dravý, drsný a nepredvídateľný. Na jeho prekvapenie, prispôsobovala sa mu, ba čo viac, neskôr sa zapojila do hry a začala veliť ona.
Ďalší okamih - sedela na ňom a neprestala ho bozkávať. V momente, keď ho začala vyzliekať, využil situáciu a opäť bol on kapitánom hry. Neobťažoval sa gombíkmi, roztrhol tesnú blúzku a vrhol sa na prsia. Boli pevné, ako vždy chcel.
Matne si zaspomínal na jeho orgazmus, ale vedel, že bol jedným z mála. A to bez predohry.
Myslel si, že bude jednou s tých, ktoré odkopne. Rovnako ako Charlie v tom seriáli Dva a pol chlapa, rovnako ako iní playboyi. Ale neodišla, lebo ju nevyhodil. Lebo bola iná.
Je to klišé?
Jane však má svoje tajomstvá ako každá iná žena. Ako i on. Nie, nehovoríme o intímnostiach. Určite nie o prerušovanom močení, to už zistila.
Ani o čudnom tyku - jedenie všetkého s kečupom.
Hlbšie. Ešte hlbšie.
Ale Jane bola zvláštna a tak prekrásna. Aj keď sa mu priečili jej umelé nechty, teraz ich má rád. Zväčša sú ružové, tú nemá v láske. Ale čo by muž ako Gregor nespravil pre ženu?
Znie to naozaj čudne, pretože ešte predtým, ako ju stretol, by takmer nič nevykonal. Bol mu jedine srdcu blízky vnik.
Nemal žiadne pravidlá, ale pre neho platilo len jedno. Nemať s nikým nikdy vzťah. Nikdy sa nezamilovať. Žiadne deti. Tobôž nie svadba.
A predsa to prišlo. Otočil sa, aby sa posadil a musel sa uistiť. Aj keď bol tma, tri hodiny ráno, ale stačilo urobiť tri kroky. Našiel dvierka od skrine a sako. Rok a tri dni. Nahmatal krabičku a bol šťastný.
Oprel sa a sledoval prsteň.
Bol netrpezlivý, ale dočkal sa.


6. február

Jane.

20. june 2011 at 21:41 | Amaya
"To bolo dobré."
"Ja viem."
Natiahla si nohavičky, nočnú košeľu, dačo zamrmlala a zakryla sa paplónom. Nikdy jej nevedel vysvetliť, že miluje sledovať jej nahé telo, ktoré bolo najkrajšie spomedzi všetkých. Z dvoch.
Obrátila sa mu chrbtom a začala zaspávať, no jeho úmysly boli iné.
"Otoč sa ku mne."
"Ni..načo?"
"Pretože sa chcem na teba pozerať, nemôžem? Deje sa niečo?"
"Nie, nič sa nedeje, prečo?"
"Plačeš?"
"Odkiaľ to máš?"
"Neodpovedaj mi otázkou."
"Chcem spať."
Musel ju nútene chytiť za ramená a pozrel sa do jej očí. Nesklopila zrak, len na neho nemo civela bez náznaku citu. Žiadne stopy po slzách, strachu, nemocnosti, neprítomnosti, nieto radosti či šťastia. "Čo je?"
"Streda." Až teraz sa pozrela inam, doteraz sa od seba neodtrhli.
Mlčky ju pustil, určite to muselo bolieť. Celú silu dával do držania jej rúk, nechcel ju stratiť, no cítil, že tam je PROBLÉM. Bál sa.
"Chcel by si mať deti?"
"Nechápem, čo za absurdnú otázku sa ma to pýtaš."
Takže nie, pomyslela si Jana.
"Nie, nesprávne si myslíš. Budem rád otcom, viac než rád."
"Potratila som, predvčerom."
Tak to skúsme znova, chcel povedať, ale nestihol. Zamrazil ho skutočný význam týchto slov. Bola tehotná a ona mu nepovedala ani slovo. Zamračil svoju tvár, Jana sa zľakla. Sadla si, oprela sa o stenu a pritiahla si kolená k hrudi.
"Prepáč." Usmial sa, vlastne to bol čudný náznak toho, že to je v poriadku.
"Máme ešte milión rokov, láska." Zdalo sa, že pocit úzkosti ju prešiel. Objal ju a šepkal upokojujúce slová. Mali zázračný účinok, ale neprestávala myslieť na prvú šancu.
"Ja chcem viac."
"Čoho?"
"Byť s tebou."
Z chuti sa zasmial. "Vieš, aj by som ti to splnil, lenže my SME spolu dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni a ak odrátam denné potreby, tak v priemere to je 23 hodín. A naozaj by si nechcela byť so mnou na záchode. Lúštim sudoku a keďže ty to považuješ za nudné, tak..." Prerušila ho. "Fajn, fajn. Máš pravdu, " zdvihli sa jej kútiky úst "ale vieš čo by som chcela skúsiť?"
"Nie, ale určite mi to teraz povieš, však?" Pozrel sa na ňu, ale neprikývla. Bol to tlmený smiech spojený so záhadným pohľadom. Dokonca zvodným.
"Nepoviem." Vyplazila jazyk a skôr než ho skryla, stihol ju pobozkať. Vášnivo, tak ako to vedel len on. Chytil ju za tvár, akoby podoprel bradu a opäť sa dotkli. Prenikavo ho skúmala, tak žensky, tak spokojne prizerala, ako je aj on šťastný.
"Ideme?"
"Kam?"
Nedostal odpoveď. Zakryla mu oči a povedala, aby ich neotváral. Prehupla sa posteľ, Jana sa naklonila k nočnmu stolíku. Nenápadne ho pobozkala na ruku a ruky boli zamenené nejakým materiálom. Asi šatkou. Hebkou, skoro ako jej pokožka. Miloval jej dotyk. Ťahala ho niekam, možno do neznáma, ale túto cestu poznal.
"Kúpeľňa?"
"Sí." Toto slovo naznačovalo prekvapenie, vždy.

Spomienky ho zaboleli, keď čítal stránky svojho zápisníka. Kto by povedal, že trisaťtri ročný muž by si viedol denník?
"...20. december, Jane mi povedala, že sme mohli mať dieťa. Slová trpko chutia, činy sú tým viac bolestivé.
Ako-tak ju to prešlo a napadol nový nápad. Spoločná sprcha. Úžas."

Sám.

4. june 2011 at 23:49 | Amaya



Mal ísť na schôdzku opäť sám a napriek tomu si vymyslený dátum stretnutia vložil do čisto nového diára. Zvláštne, že bol zaplnený poznámkami, ktoré písal sediac v čakárni počas upršaného dňa. "Najprv som si myslel, že to je jednoduchá štetka na jednorazovku, ale zdalo sa, že som na omyle. Teda, neskôr som si tým bol istý.

Ten pohľad poznám, taký divoký, v posteli však poleno. Nohy siahajúce po zem a zároveň dosahujú dĺžku neobyčajnosti. Preboha, čo ma to napadá, takéto pojmy a výrazy písať?
Možno to je tým tmavo čereveným rúžom, ktorým prešla po perách, ak nie desaťkrát, tak potom ani raz. Alebo ešte plnšími prsiami, ako sú jej pery? Dekolt prezrádzal veľa, ale dieťa poskakujúce povedľa ešte viac. Nevyzerala však, že by sa starala. Áno, typický prípad, keď sa s niekým vyspíte v skorom veku a bum, je to tu.
Môj záver? Nie štetka, ale pouličná kurva zarábajúca pre svoj a dcérin život.
Preboha, tá stará žena sa práve špárala v nose. A tieto prípady nemám rád..práve ju predvolali a zachytili v nesprávnom momente, no nik si to nevšimol. Okrem mňa.
Ešte stále prší." Iba časť zapísaných komentárov.

 
 

Advertisement